Najčítanejšie
15.12.2025
Tím itretisektor.sk
Postavenie externistov v pracovnoprávnych vzťahoch je v slovenskej legislatíve presne vymedzené, pričom kľúčovú úlohu zohráva Zákonník práce. V praxi často dochádza k situáciám, keď je potrebné rozlíšiť právne postavenie zamestnanca a externého dodávateľa, najmä z pohľadu závislej práce, organizácie pracovného času, používania pracovných prostriedkov a spôsobu odmeňovania.
07.01.2026
Tím isamosprava.sk
Vláda SR schválila zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít. Cieľom návrhu je zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít ako orgánu efektívneho koordinačného systému inklúzie marginalizovaných rómskych komunít a zároveň zefektívnenie funkčnej spolupráce Úradu vlády Slovenskej republiky, splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a reprezentatívnymi organizáciami územných a samosprávnych jednotiek.
16.01.2026
Monika Grichová
Sťažovateľkami boli tri moslimské dievčatá, ktorým bolo na základe školského poriadku zakázané nosiť v priestoroch strednej školy moslimskú šatku, s výnimkou hodín náboženstva a etiky. Proti uvedenému zákazu sa sťažovateľky bránili na vnútroštátnych súdoch, ale bez úspechu. Pred Súdom sťažovateľky namietali, že zákaz nosenia viditeľných náboženských symbolov v škole predstavuje porušenie ich práva prejavovať svoje náboženské vyznanie podľa článku 9 Dohovoru.
05.02.2026
Tím itretisektor.sk
Dňa 17.12.2026 Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 11/2025-116 (Nález) rozhodol, že zákon č. 109/2025 Z. z., ktorým sa novelizovala právna úprava mimovládnych neziskových organizácií, je v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor). Predmetný zákon zavádzal nové povinnosti v oblasti transparentnosti financovania mimovládnych organizácií a rozširoval ich postavenie ako povinných osôb podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (ďalej len „Infozákon“).
10.12.2025
Martin Laurinc
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnou otázkou, kedy predmetom sporu bolo skončenie pracovného pomeru adresované zamestnávateľom zamestnancovi. Táto písomnosť však nebola riadne doručená zamestnancovi, a tento zamestnanec sa domáhal určenia neplatnosti takejto takéhoto skončenia pracovného pomeru.