Najčítanejšie

Žalobcovia označili v dedičskom konaní ako žalovaného arcibiskupstvo Gréckokatolíckej cirkvi ako orgán oprávnený konať za ktorýkoľvek útvar cirkvi s právnou subjektivitou. Z dedičského spisu však vyplývalo, že žalovaným je iba jedna farnosť Gréckokatolíckej cirkvi, čo následne posudzoval Najvyšší súd SR ako aj samotnú pasívnu legitimáciu orgánu cirkvi s právnou subjektivitou.

Dňa 31.03.2026 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (ďalej aj ako len „návrh zákona“).

Ústavný súd vyslovil rozpor zákona č. 109/2025 Z. z. s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv. Zákon ukladal MNO s príjmami nad prahovú hodnotu povinnosť vypracovať výkaz o prispievateľoch a zverejniť ho vo verejnom registri, pričom sa rozšírila aj povinnosť podľa zákona o slobode informácií na MVO, ktoré dostali verejné prostriedky.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou predpokladov ochrany osobnosti, pričom posudzoval objektívne a subjektívne vnímanie negatívnych dopadov neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, ako aj vznik občianskoprávnej zodpovednosti a hmotnoprávne dôsledky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnou otázkou, kedy bol zamestnávateľ žalovaný z dôvodu neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Dôvodom výpovede bola organizačná zmena a jej formálne označenie.