Dňa 02.12.2022 NRSR schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zákon vychádza z doterajšej aplikačnej praxe. Jeho cieľom je posilniť a podporiť priaznivé prostredie pre rozvoj sociálnej ekonomiky, teda produktívnych, distributívnych a spotrebiteľských aktivít, organizovaných nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je prinášať spoločenský prospech (či už prostredníctvom netrhovej činnosti, alebo prostredníctvom sociálneho podnikania).

Zdravotná poisťovňa tvrdila, že základná služba poskytovaná pre poistencov v zahraničí jednoznačne sleduje účel stanovenia diagnózy a doplnkové služby tejto diagnostickej činnosti. V dôsledku toho tvrdila, že služby ponúkané spoločnosťou ako celok spĺňajú podmienky oslobodenia stanovené v smernici o DPH.

Prejudiciálna otázka znela:

„Má sa článok 132 ods. 1 písm. c) smernice [o DPH] vykladať v tom zmysle, že od DPH je oslobodená služba, ktorú poisťovňa využíva na:

– overenie správnosti diagnózy závažnej choroby diagnostikovanej poistenému a

- hľadanie najlepších dostupných služieb zdravotnej starostlivosti na účely liečby poisteného a

– zabezpečenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti v zahraničí, pokiaľ je táto starostlivosť krytá podľa poistnej zmluvy a ak o to poistený požiada?“

Dekrétom vykonávajúcim ustanovenia zákona sa vylúčili subjekty sledujúce vytváranie zisku z možnosti poskytovať určité sociálne asistenčné služby osobám v rámci dohôd o súčinnosti, pričom zároveň umožňujú všetkým neziskovým subjektom, a nielen dobrovoľníckym organizáciám, poskytovať tieto služby za odplatu bez toho, aby museli prejsť transparentnou súťažou, ktorá zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s dotknutými hospodárskymi subjektmi.

Prejudiciálne otázky zneli:
„Majú sa článok 49 ZFEÚ a články 76 a 77 [smernice 2014/24] (v spojení s [jej] článkom 74 a prílohou XIV) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá dovoľuje verejným obstarávateľom uzatvárať s neziskovými súkromnými organizáciami (a to nielen dobrovoľníckymi združeniami) dohody o poskytovaní akýchkoľvek sociálnych služieb osobám za náhradu nákladov bez použitia postupov stanovených v tejto smernici a bez ohľadu na odhadovanú hodnotu, a to jednoducho na základe predchádzajúceho označenia týchto služieb za nezmluvné?

V prípade, ak by bola odpoveď záporná, a teda by to bolo možné, majú sa článok 49 ZFEÚ a články 76 a 77 [smernice 2014/24] (v spojení s [jej] článkom 74 a prílohou XIV) vykladať v tom zmysle, že dovoľujú verejným obstarávateľom uzatvárať s neziskovými súkromnými organizáciami (a to nielen dobrovoľníckymi združeniami) dohody o poskytovaní akýchkoľvek sociálnych služieb osobám za náhradu nákladov bez použitia postupov stanovených v tejto smernici a bez ohľadu na odhadovanú hodnotu, jednoducho na základe predchádzajúceho označenia týchto služieb za nezmluvné, ak uvedená vnútroštátna právna úprava navyše výslovne nestanovuje podmienky uvedené v článku 77 tejto smernice, ale odkazuje na neskorší vykonávací predpis, pričom medzi usmernenia, ktorými sa tento vykonávací predpis musí riadiť, nezahŕňa požiadavku, aby v tomto predpise boli výslovne stanovené podmienky uvedené v článku 77 tejto smernice?“