Najčítanejšie

Sťažovateľ namietal, že kontrolný orgán nesprávne vyhodnotil jeho činnosť – tvrdil, že má oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, a preto môže vykonávať aj výchovu a vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Kontrolný orgán však dospel k záveru, že sťažovateľ nemal osobitné oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a preto túto činnosť vykonával neoprávnene. Kasačný súd sa stotožnil s názorom, že zákon rozlišuje medzi bezpečnostnotechnickou službou, ktorú môže samostatne vykonávať len autorizovaný bezpečnostný technik u určených zamestnávateľov, a samostatnou činnosťou výchovy a vzdelávania, na ktorú je potrebné špeciálne oprávnenie.

Dňa 2.7.2025 vláda SR vzala na vedomie Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2024. Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti zo systematického hľadiska v stručnosti informuje o inštitucionálnom zabezpečení rodovej rovnosti na národnej, nadnárodnej ako aj medzinárodnej úrovni a o finančnom mechanizme v oblasti rodovej rovnosti v podmienkach Slovenskej republiky.

Dostali sme časť 2% z daní inej povinej osoby za účelom ich použitia. Sami sme povinnou osobou v zmysle Info zákona. Je potrebné takto získané finančné prostriedky vnímať ako verejné zdroje a nakladať s nimi v zmysle povinností Info zákona (zverejňovanie zmlúv, objednávok, faktúr)?

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, aké sú právne kritériá prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov a či je možné a dovolené naraz prerokovať informáciu o organizačnej zmene, a zároveň výpovede jednotlivým zamestnancom na základe tejto organizačnej zmeny.

Sťažovateľky sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva po tom, čo im lotyšské orgány odmietli povoliť verejné zhromaždenie. Prvá sťažovateľka plánovala zorganizovať pochod na podporu ruskej komunity a školstva, zatiaľ čo druhá sťažovateľka chcela pred ukrajinským veľvyslanectvom vyzvať na ukončenie vojny na východnej Ukrajine. Mestská rada Rigy tieto podujatia zakázala s odkazom na správy Bezpečnostnej polície, ktoré varovali pred rizikom verejného nepokoja, možným šírením nenávistných alebo separatistických myšlienok a ohrozením demokratického poriadku v kontexte napätej medzinárodnej situácie po anexii Krymu. Sťažovateľky napadli tieto rozhodnutia na súdoch, no bez úspechu. Tvrdili, že došlo k porušeniu ich práv na slobodu prejavu a zhromažďovania podľa článkov 10 a 11 Dohovoru.