Zamestnávanie

Dňa 24.06.2025 bol v rámci MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Cieľom návrhu zákona je riešiť viaceré podnety z aplikačnej praxe výkonu verejného zdravotného poistenia, predovšetkým oblasť vstupu osôb z krajín mimo členských štátov EÚ do systému verejného zdravotného poistenia v prípade výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a úprava postupov pri podávaní späťvzatí prihlášok.

Dňa 10.6.2025 prezident SR podpísal zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce. Cieľom novely zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce v situáciách, kedy k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom neočakávaných a neobvyklých ekonomických regulácií nadnárodného charakteru s dopadom na slovenské hospodárstvo, ktoré majú za následok zníženie vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny, atď.

Zamestnanec pracoval ako vodič a počas služby mal byť pod vplyvom alkoholu. Nadriadený vykonal dychovú skúšku, ktorá potvrdila alkohol. O tomto incidente bol vyhotovený záznam. Zamestnávateľ však ukončil pracovný pomer so zamestnancom okamžite viac než dva mesiace po tom, ako sa o dôvode na skončenie dozvedel vedúci dopravy. Spor vznikol o to, či bola dodržaná zákonná dvojmesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce. Zamestnávateľ tvrdil, že lehota začala plynúť až neskôr, keď sa o prípade dozvedel štatutár. Súd však rozhodol, že lehota začína plynúť už vtedy, keď sa o dôvode dozvie ktorýkoľvek nadriadený zamestnanec, nie len štatutár.

Žalobkyňa podala žalobu na svojho zamestnávateľa, pretože jej odmietol priznať nárok na rekondičný pobyt, ktorý zamestnanci vykonávajúci rizikové práce získavajú po nepretržitom výkone práce. Žalovaný odmietol jej nárok z dôvodu prerušenia práce počas materskej dovolenky, pričom interpretoval zákonný pojem „nepretržité vykonávanie práce“ ako fyzicky neprerušený výkon práce bez ohľadu na dôvod prerušenia, teda aj materská dovolenka sa podľa neho počíta ako prerušenie. Žalobkyňa to považovala za nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, pretože jej mužskí kolegovia, ktorí nečerpali materskú dovolenku, podmienku splnili. Tvrdila, že práve obdobie tehotenstva a materskej dovolenky má byť právne chránené, nie penalizované.

Žalobkyne (zamestnávateľky) mali povinnosť zaplatiť Národnému inštitútu sociálneho zabezpečenia dodatočné príspevky na sociálne zabezpečenie nad rámec tých, ktoré boli už zaplatené za pracovníkov na dobu určitú, nakoľko zle vypočítali svoje príspevky. Žalobkyne totiž vypočítali príspevky na sociálne zabezpečenie na základe skutočne odpracovaných hodín, pričom pri pracovníkoch na dobu určitú by sa príspevok mal vypočítať na základe odmeny stanovenej za pracovný čas, ako to je pri pracovníkoch na dobu neurčitú.