Žalobca ako kupujúci a nezisková organizácia ako predávajúca, uzavreli kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Za neziskovú organizáciu konala osoba vykonávajúca funkciu riaditeľa. Správna rada neziskovej organizácie sa na uzavretí tejto zmluvy nepodieľala, zmluvu neschválila a o tomto právnom úkone nehlasovala, hoci podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o neziskových organizáciách jej patrí schvaľovanie právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľností.
Spotrebiteľ uzavrel s bankou zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky – napríklad jednostrannú možnosť banky meniť úrok. Spotrebiteľ sa obrátil na súd a ten rozhodol, že ide o porušenie jeho práv, keďže zmluvná podmienka bola v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa.
Tým boli splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ak na súde úspešne preukáže porušenie svojho práva. Nie je pritom potrebné, aby preukázal konkrétnu ujmu – rozhodujúce je samotné úspešné uplatnenie nároku.
Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, kedy nezisková organizácia, do ktorej Ministerstvo zdravotníctva SR vložilo nehnuteľný majetok ako prioritný majetok, zanikla v dôsledku splynutia s nadáciou. S týmto splynutím súhlasilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Okresný úrad, katastrálny odbor, však odmietol zapísať dané nehnuteľnosti, pretože predmetom zmluvy o prevode zmluvy bol prioritný majetok štátu.
V rámci uzavretej zmluvy o osobnom úvere s bankovou spoločnosťou, môže banka predčasne vypovedať úverovú zmluvu, v dôsledku čoho sa úver stane okamžite splatným. V spornej podmienke sa spresňuje, že o nesplnenie povinnosti ide vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky.
Po prvé dlžník je povinný zaplatiť časť požičanej istiny alebo úrokov. Po druhé výška splatných a nezaplatených mesačných splátok sa rovná najmenej trom percentám zo sumy poskytnutej istiny, ak k omeškaniu dôjde v polovici doby trvania úveru alebo siedmim percentám zo sumy poskytnutej istiny, ak k omeškaniu dôjde v druhej polovici doby trvania úveru. Po tretie banka musí vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžných súm v lehote jedného mesiaca.
Cirkevná spoločnosť sa domáhala navrátenia vlastníckeho práva k viacerým pozemkom, ktoré boli v minulosti odňaté jej právnej predchodkyni. Spornou sa stala otázka, či tieto pozemky spĺňajú podmienky pre vydanie podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam, konkrétne, či ide o poľnohospodársku pôdu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona.
V katastri nehnuteľností boli totiž viaceré z týchto pozemkov evidované ako zastavané plochy, nádvoria, ostatné plochy alebo vodné plochy – teda ako nepoľnohospodárske pozemky.
Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov (ďalej už len „žalobca“) sa domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom pozemkových parciel, pri ktorých je ako vlastník uvedený Rádový dom bratislavských kapucínov, ktorého právnym nástupcom sa stal podľa kánonického práva a vnútorných aktov týchto rádov žalobca.
Rád kapucínov sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom. Spornou otázkou pri uplatňovaní práva žalobcu na určenie vlastníctva bolo, či žalobca ako účastník konania je v konaní aktívne legitimovaný.
V dovolacom konaní sa riešila otázka či Slovenskú provinciu rádu menších bratov kapucínov možno považovať za právneho nástupcu bývalého Rádového domu bratislavských kapucínov, ktorý bol vlastníkom nehnuteľností, o ktoré sa jedná vo veci samej...
Ústavní soud obdržel sérii ústavních stížností s tvrzením, že bylo zasaženo do práva na spravedlivý proces zaručeného čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod a čl. 6 Úmluvy o ochraně lidských práv a základních svobod a do práva na ochranu vlastnictví. Ve věci žalobce, Lesů České republiky, s. p. proti žalovanému stěžovateli změněny rozsudky, a bylo rozhodnuto tak, že stěžovateli se nevydávají v rozhodnutích specifikované pozemky, a v t...
Registrový súd nariadil podľa Obchodného zákonníka dodatočnú likvidáciu majetku bývalého občianskeho združenia z dôvodu, že občianske združenie disponuje majetkom z obchodného styku. V konaní bolo sporné, či občianske združenie zaniklo a stratilo právnu subjektivitu a či dodatočná likvidátorka disponuje aktívnou legitimáciou na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva občianskeho združenia.
Spor spočíval v tom, že nezisková organizácia mala zaplatiť záväzok, o ktorom nemala vedomosť ako právny nástupca predošlého subjektu. Tvrdila, že pre prevzatie dlhu alebo pristúpenie k nemu je potrebná dohoda, resp. zmluva uzavretá medzi pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom, a teda v danom prípade za takúto by bolo možné považovať len protokol o delimitácii, v ktorom sporný záväzok nebol obsiahnutý.
Taktiež tvrdila, že aj keď sa v protokole hov...
