Zamestnávanie

Žalobca sa v spore proti zamestnávateľovi domáhal určenia neplatnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP a náhrady mzdy. Po uznaní žalobcovej choroby z povolania (porucha sluchu) ho zamestnávateľ jednostranne preradil na prácu iného druhu, s čím žalobca nesúhlasil a nové práce nevykonával. Zamestnávateľ to posúdil ako neospravedlnenú absenciu a dal mu výpoveď. Prvostupňový aj odvolací súd žalobu zamietli.

Má zamestnanec, ktorý pracuje na dobu určitú v škole do 31.08.2025, a ktorému bol od januára 2025 priznaný starobný dôchodok, nárok na odchodné? Ak áno, je zamestnávateľ povinný odchodné vyplatiť automaticky alebo len na základe žiadosti zamestnanca?

Žalobca žiadal od cirkevnej spoločnosti náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Okresný súd už skôr rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom bolo neplatné z dôvodu formálnych nedostatkov, avšak žalobcovi priznal náhradu mzdy len za obmedzené obdobie. Dôvodom bolo, že žalobca bol vylúčený z cirkvi, čo znamenalo stratu základného predpokladu na výkon funkcie kazateľa podľa vnútorných cirkevných predpisov. Súd konštatoval, že nebolo možné spravodlivo požadovať od žalovanej, aby žalobcu ďalej zamestnávala. Odvolací súd tento prístup potvrdil a náhradu mzdy nad rámec 12 mesiacov nepriznal s odôvodnením, že výkon duchovenskej činnosti je viazaný na členstvo v cirkvi, o ktorom cirkev rozhoduje autonómne.

Zamestnankyni bola na adresu trvalého pobytu doručená listina, obsahujúca okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorú adresoval zamestnávateľ. Zamestnankyňa argumentovala, že pracovný pomer stále trvá, nakoľko jej listina nebola doručená do vlastných rúk. Zamestnankyňa sa totižto dlhšiu dobu zdržiavala na inej adrese, ktorú sa zamestnávateľ mal dozvedieť prostredníctvom formuláru Sociálnej poisťovne, ktorý dokladoval práceneschopnosť zamestnankyne.

Učitelia strednej školy sa nedostavili na vyučovanie a predčasne opustili pracovisko. Riaditeľ školy ich v ten deň vyzval na vykonanie dychovej skúšky na alkohol, keďže v ich kabinete sa nachádzali prázdne alebo čiastočne plné fľaše od alkoholu. Obaja však vykonanie skúšky odmietli. Žalobca b) neskôr pripustil, že vypil malé množstvo alkoholu, no lekár u neho prítomnosť alkoholu nezaznamenal.