Najnovšie judikáty, protesty

Verejný obstarávateľ uzavrel s konzorciom podnikov so sídlom v rôznych členských štátoch zmluvu o modernizácií a rozšírení čističky odpadových vôd. Zmluva obsahovala dodatok, v rámci ktorého sa na otázky neupravené v zmluve mal vzťahovať právny poriadok Poľska, ako štátu z ktorého verejný obstarávateľ pochádza.

Zamestnanec pracoval ako vodič a počas služby mal byť pod vplyvom alkoholu. Nadriadený vykonal dychovú skúšku, ktorá potvrdila alkohol. O tomto incidente bol vyhotovený záznam. Zamestnávateľ však ukončil pracovný pomer so zamestnancom okamžite viac než dva mesiace po tom, ako sa o dôvode na skončenie dozvedel vedúci dopravy. Spor vznikol o to, či bola dodržaná zákonná dvojmesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce. Zamestnávateľ tvrdil, že lehota začala plynúť až neskôr, keď sa o prípade dozvedel štatutár. Súd však rozhodol, že lehota začína plynúť už vtedy, keď sa o dôvode dozvie ktorýkoľvek nadriadený zamestnanec, nie len štatutár.

Spotrebiteľ uzavrel s bankou zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky – napríklad jednostrannú možnosť banky meniť úrok. Spotrebiteľ sa obrátil na súd a ten rozhodol, že ide o porušenie jeho práv, keďže zmluvná podmienka bola v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Tým boli splnené podmienky § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ak na súde úspešne preukáže porušenie svojho práva. Nie je pritom potrebné, aby preukázal konkrétnu ujmu – rozhodujúce je samotné úspešné uplatnenie nároku.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, kedy nezisková organizácia, do ktorej Ministerstvo zdravotníctva SR vložilo nehnuteľný majetok ako prioritný majetok, zanikla v dôsledku splynutia s nadáciou. S týmto splynutím súhlasilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Okresný úrad, katastrálny odbor, však odmietol zapísať dané nehnuteľnosti, pretože predmetom zmluvy o prevode zmluvy bol prioritný majetok štátu.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou právnej subjektivity a právneho nástupníctva cirkevných reholí v podmienkach slovenského právneho systému. Taktiež posudzoval, z ktorých právnych predpisov je potrebné vychádzať pri určovaní právneho nástupníctva jednotlivých cirkevných rádov.