Ekonomika

Žalobca ako zákonný dedič spochybnil pravosť holografného závetu, z ktorého žalovaná vyvodzovala postavenie jedinej závetnej dedičky, a podal žalobu na určenie neplatnosti závetu. Všeobecné súdy po znaleckom dokazovaní uzavreli, že podpis poručiteľa je pravý, no pre nedostatok porovnávacích vzoriek nebolo možné potvrdiť autorstvo textu a žalobu zamietli pre neunesenie dôkazného bremena, čo potvrdil aj dovolací súd.

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnou otázkou, kedy sa žalobca domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí darovacej zmluvy, dôvodiac tým, že bolo porušené jeho predkupné právo ako polovičného podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti, a to tým, že druhá podielová spoluvlastníčka svoj spoluvlastnícky podiel previedla na žalovaného darovacou zmluvou bez toho, aby ho ako spoluvlastníka vyzvala na realizáciu predkupného práva.

Spoločnosť darovala neinvestičnému fondu sumu na presne určený účel. Dar bol viazaný na použitie v prospech žiačky počas celého štúdia. Darca následne vyzval fond, aby preukázal, že peniaze na dohodnutý účel skutočne použil. Fond túto skutočnosť hodnoverne nepreukázal a tok peňazí ani časové súvislosti nesedeli na priznané „štipendium“ žiačky, pričom časť sumy zostala nejasná a žiačka štúdium neskôr ukončila.

Najvyšší súd sa zaoberal otázkou právneho posúdenia, kedy poručiteľ vydedil svoje deti – žalobkyne, čo odôvodnil tým, že sa počas 22 rokov o neho vôbec nezaujímali. Žalobkyne sa domáhali vyslovenia neplatnosti závetu.

Matka darovala nehnuteľnosti dcére, ktorá sa však z etického ani z morálneho hľadiska nesprávala k matke podľa všeobecne uznávaných pravidiel správania sa. Matka, preto žiadala dar naspať. Dcéra však medzitým nehnuteľnosť darovala ďalej a nehnuteľnosť neskôr od tej istej osoby odkúpila, a preto považovala vrátenie daru za neuskutočniteľné.