Cirkevná spoločnosť

Sťažovateľov syn bol katolíckym kňazom, ktorý bol odsúdený za trestný čin sexuálneho zneužívania a ohrozovania mravnej výchovy mládeže a za trestný čin výtržníctva. Niektoré jeho trestné činy boli neskôr zahladené.Po jeho smrti sa v troch bulvárnych časopisoch objavili články, v ktorých autori senzačne opisovali jeho trestnú činnosť, jeho údajnú bisexualitu a pod. V článkoch sa tiež uvádzalo, že kňaz dostal mimoriadne mierne tresty len preto,...

Žalobkyňa moslimského vierovyznania odmietla chodiť na stáž bez šatky, aby dodržala politiku neutrality spoločnosti, v ktorej sa mala uskutočniť predmetná stáž. Politika neutrality bola zakotvená v pracovnom poriadku spoločnosti, v zmysle ktorého „pracovníci sa zaväzujú, že budú dodržiavať politiku prísnej neutrality, ktorá platí v rámci podniku. Budú preto dbať na to, aby nijakým spôsobom, slovami, oblečením ani inak nevyjadrovali akékoľvek s...

Zamestnávateľ zakázal svojim zamestnancom, ktorí sú v priamom kontakte s klientmi, nosiť na pracovisku viditeľné symboly ich politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia a vykonávať akýkoľvek obrad vzťahujúci sa na tieto presvedčenia. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že zákaz nosiť moslimskú šatku, ktorý vyplýva z vnútorného predpisu súkromného podn...

Sťažovateľkou bola študentka Istanbulskej Univerzity, kde z náboženských dôvodov nosila islamskú šatku. Rektor univerzity vydal smernicu, v zmysle ktorej sa študenti s pokrývkou hlavy (t. j. študenti nosiaci islamskú šatku) a študenti s bradou (vrátane zahraničných študentov) nesmú zúčastňovať na prednáškach a seminároch. Proti sťažovateľke bolo začaté disciplinárne konanie za porušenie pravidiel o prijateľnom oblečení. Následne sťažovateľka b...

Rád kapucínov sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom. Spornou otázkou pri uplatňovaní práva žalobcu na určenie vlastníctva bolo, či žalobca ako účastník konania je v konaní aktívne legitimovaný. V dovolacom konaní sa riešila otázka či Slovenskú provinciu rádu menších bratov kapucínov možno považovať za právneho nástupcu bývalého Rádového domu bratislavských kapucínov, ktorý bol vlastníkom nehnuteľností, o ktoré sa jedná vo veci samej...