Najnovšie judikáty, protesty

Žalobca žiadal od cirkevnej spoločnosti náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Okresný súd už skôr rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom bolo neplatné z dôvodu formálnych nedostatkov, avšak žalobcovi priznal náhradu mzdy len za obmedzené obdobie. Dôvodom bolo, že žalobca bol vylúčený z cirkvi, čo znamenalo stratu základného predpokladu na výkon funkcie kazateľa podľa vnútorných cirkevných predpisov. Súd konštatoval, že nebolo možné spravodlivo požadovať od žalovanej, aby žalobcu ďalej zamestnávala. Odvolací súd tento prístup potvrdil a náhradu mzdy nad rámec 12 mesiacov nepriznal s odôvodnením, že výkon duchovenskej činnosti je viazaný na členstvo v cirkvi, o ktorom cirkev rozhoduje autonómne.

Sťažovateľky sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva po tom, čo im lotyšské orgány odmietli povoliť verejné zhromaždenie. Prvá sťažovateľka plánovala zorganizovať pochod na podporu ruskej komunity a školstva, zatiaľ čo druhá sťažovateľka chcela pred ukrajinským veľvyslanectvom vyzvať na ukončenie vojny na východnej Ukrajine. Mestská rada Rigy tieto podujatia zakázala s odkazom na správy Bezpečnostnej polície, ktoré varovali pred rizikom verejného nepokoja, možným šírením nenávistných alebo separatistických myšlienok a ohrozením demokratického poriadku v kontexte napätej medzinárodnej situácie po anexii Krymu. Sťažovateľky napadli tieto rozhodnutia na súdoch, no bez úspechu. Tvrdili, že došlo k porušeniu ich práv na slobodu prejavu a zhromažďovania podľa článkov 10 a 11 Dohovoru.

Zamestnankyni bola na adresu trvalého pobytu doručená listina, obsahujúca okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorú adresoval zamestnávateľ. Zamestnankyňa argumentovala, že pracovný pomer stále trvá, nakoľko jej listina nebola doručená do vlastných rúk. Zamestnankyňa sa totižto dlhšiu dobu zdržiavala na inej adrese, ktorú sa zamestnávateľ mal dozvedieť prostredníctvom formuláru Sociálnej poisťovne, ktorý dokladoval práceneschopnosť zamestnankyne.

Prokuratúra napadla na súde VZN, ktorým mesto upravilo podmienky tzv. voľných pouličných aktivít, ako sú hudobné, tanečné či výtvarné prejavy na verejnosti. Tvrdila, že obec týmto nariadením prekročila svoju právomoc, pretože zasiahla do oblasti už upravenej zákonom o verejných kultúrnych podujatiach. Podľa názoru prokuratúry tak došlo k nezákonnej regulácii, ktorá mohla obchádzať alebo dopĺňať zákonnú úpravu. Krajský súd žalobu zamietol s tým, že predmetné VZN sa nevzťahuje na kultúrne podujatia podľa zákona, ale výlučne na neorganizované a nekomerčné aktivity jednotlivcov, ktoré nie sú spojené so vstupným a nespĺňajú znaky verejného podujatia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil.

Žalobca ako kupujúci a nezisková organizácia ako predávajúca, uzavreli kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Za neziskovú organizáciu konala osoba vykonávajúca funkciu riaditeľa. Správna rada neziskovej organizácie sa na uzavretí tejto zmluvy nepodieľala, zmluvu neschválila a o tomto právnom úkone nehlasovala, hoci podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o neziskových organizáciách jej patrí schvaľovanie právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľností.