Zamestnávanie

Naša zamestnankyňa má u nás dva pracovné vzťahy, jeden na plný pracovný úväzok a druhý na čiastočný úväzok (iný druh práce). Má pri odchode do starobného dôchodku a ukončení oboch prac. vzťahov dohodou nárok na vyplatenie odchodného aj z vedľajšieho prac. pomeru alebo len z hlavného? Ak by ukončila len hlavný pracovný pomer a vedľajší si ponechala, má nárok na vyplatenie odchodného len z hlavného prac. pomeru?

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie. Ako postupovať v prípade ak sa zamestnanec vzdá svojich nárokov na stravovanie resp. stravných poukážok, nakoľko zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje touto formou? Je možné toto vzdanie sa nároku na stravovanie vo väzbe na § 17 ods. 1 Zákonníka práce považovať za platný právny úkon a ako má zamestnávateľ ďalej postupovať?

Môže zamestnankyňa centra voľného času (vychovávateľka) okrem výkonu práce vo verejnom záujme mať aj živnosť (podniká v kaderníctve)? Nejedná sa o vedúceho zamestnanca.

Predmetom prieskumu v tunajšom konaní je zákonnosť rozhodnutia, ktorým bez vrátenia na ďalšie konanie žalovaný - Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým tento udelil žalobkyni súhlas podľa § 66 ZP na rozviazanie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP so zamestnankyňou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.

Okresný súd rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti výpovede a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Rozhodol tak majúc za preukázané, že v školskom roku 2005/2006 došlo k úbytku žiakov, čo malo za následok zníženie počtu tried a v dôsledku toho sa jedna z učiteliek stala nadbytočnou. Rozhodnutie odporkyne o organizačnej zmene malo písomnú formu a riaditeľ školy vo vlastn...