Ekonomika

Platenie preddavkov sa rozdeľuje do troch skupín. Dôvodom je rozlíšenie daňovníkov pre potreby platenia preddavkov podľa výšky dane, z ktorej sa preddavky počítajú. Výnimka z týchto prípadov je možná len v prípadoch ustanovených Zákonom o dani z príjmov.

Všeobecná definícia preddavkov je stanovená § 66 Zákona o správe daní a poplatkov. Preddavkom rozumieme povinnú platbu na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie ešte nie je známa.

Základný predpis upravujúci odpisovanie dlhodobého majetku je Zákon o účtovníctve, ktorý stanovuje účtovné odpisy majetku. Na účely určenia základu dane v podnikateľskej činnosti a uplatnenie daňových výdavkov vo forme odpisov majetku postupuje daňovník v zmysle Zákona o dani z príjmov. Nakoľko odpisovanie majetku riešia samostatne dva právne predpisy, je potrebné rozlišovať medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi.

V § 23 Zákona o dani z príjmov je vymenovaný majetok, ktorý je síce charakterizovaný ako hmotný alebo nehmotný majetok, ale sa nemôže daňovo odpisovať.

Tento článok upravuje registračnú povinnosť zdaniteľných osôb pre účely dane z pridanej hodnoty. Zdaniteľnou osobou pre účely DPH môže byť aj nezisková organizácia či nadácia.