Osobné údaje

Najvyšší správny súd sa zaoberal požiadavkou na sprístupnenie informácií o osobných údajoch súvisiacich s výkonom verejnej moci, kedy žalobca požiadal povinnú osobu o zaslanie konkrétnych opatrení vzťahujúcich sa k správaniu štátneho zamestnanca. Povinná osoba žiadosti nevyhovela z dôvodu, že požadovaná informácia sa týkala súkromia fyzickej osoby.

Maďarský daňový úrad zistil, že sťažovateľ nezaplatil daň z príjmu a uložil mu pokutu. Zároveň v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov zverejnil jeho meno vrátane adresy bydliska na svojej internetovej stránke v zozname daňových dlžníkov. Systematické a povinné zverejňovanie osobných údajov daňových dlžníkov bolo zavedené novelou ako nástroj prevencie porušovania daňových predpisov. Sťažovateľ namietal, že zverejnenie jeho osobných údajov v zozname daňových dlžníkov na internetovej stránke daňového úradu porušilo jeho právo na rešpektovanie súkromného života zaručené článkom 8 Dohovoru.

Občianske združenie podalo sťažnosť na francúzsku dopravnú spoločnosť, ktorá predáva cestovné lístky cez web a aplikácie pre porušenie zásady minimalizácie podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) GDPR, ku ktorému malo dochádzať tým, že spoločnosť pri nákupe vyžaduje povinný výber oslovenia „pán“ alebo „pani“, ktorý zaznamenáva. Spoločnosť ju zamietla s odôvodnením, že spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR a dotknuté osoby môžu namietať podľa čl. 21 GDPR.

Sťažovateľ bol prepustený zo zamestnania z dôvodu používania firemného počítača na súkromnú komunikáciu, a to napriek predchádzajúcemu zákazu zo strany zamestnávateľa. V rámci svojej pracovnej náplne si sťažovateľ na pokyn zamestnávateľa zriadil účet v službe na okamžité zasielanie správ, ktorý mal využívať na komunikáciu so zákazníkmi. Zamestnávateľ síce informoval zamestnancov o zákaze používať tento účet na súkromné účely, avšak už ich neinformoval o tom, že ich komunikácia je monitorovaná. Sťažovateľ sa voči obvineniu zo strany zamestnávateľa z porušenia uvedených pravidiel bránil tvrdením, že správy, ktoré odosielal, mali pracovný charakter. Následne však bol konfrontovaný s výpisom ich obsahu, ktorý zahŕňal aj správy súkromného charakteru. Na základe porušenia interných pravidiel spoločnosti bol prepustený a neuspel ani v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru pred vnútroštátnymi súdmi.

Je potrebné vzhľadom na novelu info zákona, ktorá sa vzťahuje na MNO, doplniť aj povinnosti vo vzťahu k osobným údajom, s ktorými MNO nakladajú aj novým spôsobom, napr. pri zverejňovaní?