Dobrovoľníctvo

V Rakúsku neexistuje zákon, ktorý samostatne upravuje dobrovoľnícku prácu. Existuje mnoho zákonov, ktoré úpravu špecifickú oblasť dobrovoľníckej práce ako napríklad dobrovoľní hasiči alebo záchranárske tímy. Momentálne prebieha živá diskusia o potrebe zavedenia samostatného dobrovoľníckeho zákona.

Koncept dobrovoľníckej práce v Estónsku vyvinuli organizácie pracujúce s dobrovoľníkmi. Dobrovoľník je definovaný ako osoba poskytujúca služby nie vo vlastný prospech, dobrovoľne a bez nároku na finančnú odmenu. Osoba, ktorá poskytuje hmotné alebo finančné zabezpečenie nie je považovaná za dobrovoľníka.

V Českej republike sa pod termínom „dobrovoľníctvo“ rozumie aktivita, ktorá je vykonávaná cielene, dobrovoľne, bez nároku na finančnú odplatu a pre dobro ostatných. Tak ako v ostatných postkomunistických krajinách je tento termín často chápaný negatívne. Komunistický režim používal dobrovoľníctvo ako nástroj na vykrytie absencie súkromného komerčného sektora.

Stanovisko Výboru regiónov "Prínos dobrovoľnej činnosti k hospodárskej a sociálnej súdržnosti" (2008/C 105/03). Výbor regiónov zdôrazňuje významný hospodársky prínos dobrovoľnej činnosti v rámci miestneho, regionálneho, národného a európskeho hospodárstva prostredníctvom: a) mimoriadnych ľudských zdrojov, ktorými prispieva k sociálnej a hospodárskej činnosti a b) vytváraním sociálneho kapitálu a zvyšovaním "kvality života...

Dobrovoľníctvo sa v posledných rokoch dostáva stále viac do popredia záujmu odbornej i laickej verejnosti. Nie je však v ľudskej spoločnosti ničím novým. V každej spoločnosti, kultúre ľudia pomáhali tým, ktorí pomoc potrebovali. V súčasnom globalizovanom svete plnom kontrastov predstavuje dobrovoľníctvo fenomén, prekračujúci hranice štátov, náboženských a sociálnych skupín a ukazuje na možnosť súžitia založenom na vzájomnej pomoci a solidarite...