Dobrovoľníctvo

V Českej republike sa pod termínom „dobrovoľníctvo“ rozumie aktivita, ktorá je vykonávaná cielene, dobrovoľne, bez nároku na finančnú odplatu a pre dobro ostatných. Tak ako v ostatných postkomunistických krajinách je tento termín často chápaný negatívne. Komunistický režim používal dobrovoľníctvo ako nástroj na vykrytie absencie súkromného komerčného sektora.

Koncept dobrovoľníckej práce v Estónsku vyvinuli organizácie pracujúce s dobrovoľníkmi. Dobrovoľník je definovaný ako osoba poskytujúca služby nie vo vlastný prospech, dobrovoľne a bez nároku na finančnú odmenu. Osoba, ktorá poskytuje hmotné alebo finančné zabezpečenie nie je považovaná za dobrovoľníka.

V Dánsku neexistuje zákon, ktorý samostatne upravuje dobrovoľnícku prácu. Z tohto dôvodu sú dobrovoľníci veľakrát chybne zaradení do systému sociálnej podpory a daňovému zaťaženiu. Dobrovoľnícka služba na plný úväzok podlieha špeciálnym legislatívnym obmedzeniam.

V Rakúsku neexistuje zákon, ktorý samostatne upravuje dobrovoľnícku prácu. Existuje mnoho zákonov, ktoré úpravu špecifickú oblasť dobrovoľníckej práce ako napríklad dobrovoľní hasiči alebo záchranárske tímy. Momentálne prebieha živá diskusia o potrebe zavedenia samostatného dobrovoľníckeho zákona.

V Grécku neexistuje právna definícia termínu dobrovoľník. Grécka federácia neziskových organizácií definuje dobrovoľnícku prácu ako časovo neobmedzenú aktivitu, ktorá je všeobecne prospešná pre spoločnosť a nevzniká pri nej nárok na finančnú odmenu.