Dedenie

Žalobca sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom polovice rodinného domu, ktorý postavil po dohode so svojím nevlastným bratom. Dom bol postavený ako dvojdom s dvoma samostatnými bytmi, ktoré bratia so svojimi rodinami dlhodobo užívali oddelene. Po smrti žalobcu jeho dedičky zistili, že v katastri je ako vlastník zapísaný len nevlastný brat, a preto sa domáhali, aby polovica domu bola zaradená do dedičstva.

Medzi poručiteľkou a žalovaným (dedičom) bola podpísaná kúpna zmluva, podľa ktorej poručiteľka odpredala nehnuteľnosti žalovanému a jeho manželke. Kúpnu zmluvu za poručiteľku podpísala manželka žalovaného. Uvedené bolo v konaní posudzované z pohľadu zavrhnutia hodného konania dediča počas života poručiteľky.

Právny stav k: 2.12.2024 Dedenie predstavuje univerzálny spôsob prechodu majetku v prípade smrti fyzickej osoby na jej právnych nástupcov, teda dedičov. Dedičia vstupujú do majetkových práv poručiteľa a v dôsledku dedenia dochádza v oblasti majetkových vzťahov k zmene subjektu vlastníckeho práva. Dedením sa v objektívnom zmysle rozumie súhrn všetkých právnych noriem upravujúcich prechod práv a povinností zomrelého na jeho právnych nástupcov. Ú...

Žalobca sa od nepravého dediča domáhal vydania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalého manžela, ktorý bol predmetom vysporiadania v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

Žalobkyne sa domáhali neplatnosti závetu a listiny o vydedení z dôvodu, že pri jeho vyhotovení pôsobili ako svedkovia osoby blízke dedičovi, čím bolo porušené ustanovenie §476f Občianskeho zákonníka. Žalobkyne tiež tvrdili, že neboli riadne informované o obsahu závetu včas, čo im znemožnilo včas podať žalobu na jeho neplatnosť.