Dary a granty

Najvyšší súd sa zaoberal právnou otázkou, kedy boli darovacie zmluvy platne uzavreté, avšak žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o porušení povinností obdarovaného a preukázané bolo použitie darovaných finančných prostriedkov na dohodnutý účel.

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnou otázkou, kedy sa žalobca domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí darovacej zmluvy, dôvodiac tým, že bolo porušené jeho predkupné právo ako polovičného podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti, a to tým, že druhá podielová spoluvlastníčka svoj spoluvlastnícky podiel previedla na žalovaného darovacou zmluvou bez toho, aby ho ako spoluvlastníka vyzvala na realizáciu predkupného práva.

Spoločnosť darovala neinvestičnému fondu sumu na presne určený účel. Dar bol viazaný na použitie v prospech žiačky počas celého štúdia. Darca následne vyzval fond, aby preukázal, že peniaze na dohodnutý účel skutočne použil. Fond túto skutočnosť hodnoverne nepreukázal a tok peňazí ani časové súvislosti nesedeli na priznané „štipendium“ žiačky, pričom časť sumy zostala nejasná a žiačka štúdium neskôr ukončila.

Matka darovala nehnuteľnosti dcére, ktorá sa však z etického ani z morálneho hľadiska nesprávala k matke podľa všeobecne uznávaných pravidiel správania sa. Matka, preto žiadala dar naspať. Dcéra však medzitým nehnuteľnosť darovala ďalej a nehnuteľnosť neskôr od tej istej osoby odkúpila, a preto považovala vrátenie daru za neuskutočniteľné.

Predmetom darovania medzi rodičmi a dieťaťom bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Obdarovaný zriadil svojmu rodičovi na predmetnej nehnuteľnosti vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania danej nehnuteľnosti. Súd však vyslovil neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, nakoľko pri samotnom zriadení neboli prítomní všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti.