Články

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, aké sú právne kritériá prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov a či je možné a dovolené naraz prerokovať informáciu o organizačnej zmene, a zároveň výpovede jednotlivým zamestnancom na základe tejto organizačnej zmeny.

Český futbalový hráč odmietol predĺžiť zmluvu s českým prvoligovým mužstvom, čo vyústilo do preradenia tohto hráča z A-tímu do B-tímu. Hráčovi neboli v B-tíme poskytnuté adekvátne podmienky, a preto jednostranne vypovedal zmluvu a prestúpil do druhého klubu. Materský klub následne žiadal finančné odškodnenie za vypovedanie zmluvy a za vzniknutú škodu, ktorá súvisela s touto výpoveďou.

Sťažovateľ bol prepustený zo zamestnania z dôvodu používania firemného počítača na súkromnú komunikáciu, a to napriek predchádzajúcemu zákazu zo strany zamestnávateľa. V rámci svojej pracovnej náplne si sťažovateľ na pokyn zamestnávateľa zriadil účet v službe na okamžité zasielanie správ, ktorý mal využívať na komunikáciu so zákazníkmi. Zamestnávateľ síce informoval zamestnancov o zákaze používať tento účet na súkromné účely, avšak už ich neinformoval o tom, že ich komunikácia je monitorovaná. Sťažovateľ sa voči obvineniu zo strany zamestnávateľa z porušenia uvedených pravidiel bránil tvrdením, že správy, ktoré odosielal, mali pracovný charakter. Následne však bol konfrontovaný s výpisom ich obsahu, ktorý zahŕňal aj správy súkromného charakteru. Na základe porušenia interných pravidiel spoločnosti bol prepustený a neuspel ani v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru pred vnútroštátnymi súdmi.

ÚS SR preskúmaval ústavnosť viacerých ustanovení zákona o poľovníctve, ktorými sa prenášajú niektoré úlohy štátnej správy v oblasti poľovníctva na Slovenskú poľovnícku komoru a jej orgány. Namietali, že takéto zverenie verejnej moci profesionálnemu združeniu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd sa zaoberal najmä otázkou, či prenesenie disciplinárnej právomoci a administratívnych činností na poľovnícku komoru neporušuje princípy organizácie a výkonu verejnej správy.

Sťažovateľ, narodený v roku 2004, mal problémy so správaním na základnej škole. Škola sa na začiatku jeho prvého školského roka snažila situáciu riešiť rôznymi úpravami. Napriek tomu sťažovateľ v prvom ročníku narúšal vyučovanie a bol agresívny voči svojim spolužiakom. Škola sa rozhodla situáciu riešiť disciplinárnym opatrením – varovaním, že sťažovateľ bude musieť prestúpiť na inú školu. Na začiatku ďalšieho školského roka bola sťažovateľovi diagnostikovaná hyperkinetická porucha a špecifická vývinová porucha učenia. Škola sa spoločne s rodičmi opäť pokúšala nájsť také úpravy, ktoré by zodpovedali vzdelávacím potrebám sťažovateľa. Incidenty však naďalej pretrvávali a sťažnosti podávali aj rodičia ostatných žiakov. Z tohto dôvodu sťažovateľ najprv prerušil školskú dochádzku a následne dokončil vzdelávanie na inej škole. Vo svojom podaní na Komisiu pre ochranu pred diskrimináciou sťažovateľ tvrdil, že ho na škole, ktorú navštevoval počas prvých dvoch rokov, diskriminovali triedna učiteľka a riaditeľka. Mali ho šikanovať a neposkytli mu vzdelávanie spôsobom, ktorý by zohľadňoval jeho špeciálne vzdelávacie potreby. Sťažovateľ so svojou námietkou neuspel ani pred Komisiou, ani pred vnútroštátnymi súdmi.