Verejnoprospešné účely

I. Sloboda jednotlivca a sloboda jeho vierovyznania patria k základným slobodám človeka. Ochrana a rešpektovanie týchto slobôd patrí k prirodzeným právam ľudskej bytosti. Platnosť týchto slobôd, ich dosah je taký veľký, že znamenajú pre ústavu demokratického štátu isté obmedzenie. Ústava nesmie obsahovať nič, čo by uplatnenie týchto práv a slobôd obmedzovalo.

Ministertsvo spravodlivosti pripravilo návrh Zmluvy so Svätou Stolicou (ďalej „Zmluva“) a návrh Dohody s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (ďalej „Dohoda“) o práve uplatňovať výhrady vo svedomí, ktoré by mali byť v priebehu niekoľkých týždňov predložené na rokovanie vlády SR a neskôr do NR SR. Podrobnú právnu analýzu Zmluvy s Vatikánom a pripomienky k Dohode spolu s textom návrhu Zmluvy a Dohody nájdete na www.moznostvolby.s...

Hladina slovenskej a sčasti aj európskej mienky sa nedávno rozvlnila témou výhrad vo svedomí. Nešlo o celkom novú tému, skôr možno povedať, že išlo o historickú rozpravu o svedomí, jeho mieste v práve a jeho limitoch. Nový bol len impulz k diskusii. Bola ním dvojica návrhov medzinárodných zmlúv: Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí a Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkv...

Pre fungovanie cirkvi (resp. náboženskej spoločnosti) na Slovensku sú kľúčové dve veci. Niečo, čo jej členov spája, teda náboženstvo, a naplnenie zákonných podmienok pre registráciu. Nech sú už motívy pre založenie cirkvi či náboženskej spoločnosti akékoľvek, musia z hľadiska náboženstva spĺňať nevyhnutne dve podmienky: mať vlastného zakladateľa a mať vlastnú vieru.

Existencia náboženských organizácií (cirkví a náboženských spoločností) je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej spoločnosti. Zo strany štátu je ich postavenie právne upravené viacerými právnymi predpismi, spadajúcimi do rôznych odvetví práva. Sú to právne predpisy rôzneho stupňa právnej sily, ktorých základ sa zrodil súčasne so zmenami spoločenských pomerov na našom území v roku 1989.