Nadácie

Nadácie boli známe už v rímskom práve. Pôvodne tento pojem zahŕňal tak majetok, ako aj skupinu osôb určených na splnenie určitého dobročinného či zbožného cieľa. Od doby Justiniána sú nadácie považované výlučne za účelové združenia majetku. K rozvoju nadácii významným vplyvom prispelo cirkevné právo, a to najmä vplyvom na presadenie myšlienky existencie právnických osôb ako samostatných subjektov odlišných od fyzických osôb. Cirkev tak...

Najvyšší súd Českej republiky rozhodol, že nadačné imanie nemôže byť prostriedkom k dosiahnutiu cieľov nadácie. Nadáciu nemožno založiť iba za účelom zhromažďovania majetku.

Zákon určuje štruktúru orgánov nadácie. Nadáciám sa dáva možnosť vytvoriť si aj také orgány, ktoré nie sú v zákone výslovne upravené. Zakladateľ nadácie tak môže rozhodnúť o štruktúre orgánov, ktorá bude pre účely a činnosť nadácie najvýhodnejšia. Každá nadácia je povinná si zvoliť správnu radu, správcu nadácie a dozornú radu, resp. revízora. Ak to ustanovuje nadačná listina, môže si nadácia kreovať aj iné orgány.