Články

Sťažovateľ, slovenský štátny príslušník, pracoval v rokoch 1976 až 1995 ako baník v ČR. V roku 2013 požiadal na Slovensku o priznanie predčasného starobného dôchodku určeného pre baníkov, no jeho žiadosť bola zamietnutá. Slovenské orgány nezapočítali časť jeho práce vykonanej po 1. januári 1993, keďže Česká republika zrušila systém pracovných kategórií už k 31. decembru 1992.

Súdny dvor posudzoval situáciu, kedy bola zamestnankyňa práceneschopná z dôvodu ochorenia neprofesionálneho pôvodu, pričom jej práceneschopnosť nebola spojená so žiadnymi obmedzeniami vychádzok ani voľnočasových aktivít. Zamestnankyňa žiadala náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku, na ktorú jej vznikol nárok počas práceneschopnosti.

Sťažovateľ bol úspešný v pracovnoprávnom spore o neplatné skončenie pracovného pomeru, v ktorom mu súd priznal náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu. Náhrada mzdy bola priznaná bez toho, aby bola znížená o poistné na sociálne poistenie a preddavok na daň z príjmov.

Štyrom rakúskym športovcom boli za porušenie antidopingových pravidiel uložené časovo obmedzené alebo doživotné zákazy účasti na národných aj medzinárodných súťažiach. Podľa rakúskej právnej úpravy boli na webových stránkach antidopingovej agentúry a antidopingovej právnej komisie zverejnené ich mená, športová disciplína, konkrétne porušenie antidopingových pravidiel, sankcia a jej trvanie, prípadne aj názov zakázanej látky. Športovci napadli toto zverejnenie na rakúskom Spolkovom správnom súde.

V konaní o preskúmaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie žalobca namietal zákonnosť uloženia sankcie za porušenie pravidiel verejného obstarávania. Namietal najmä, že úrad pri rozhodovaní vychádzal z odborného stanoviska vypracovaného osobou, ktorá nebola znalcom podľa zákona o znalcoch, a zároveň mu pred vydaním rozhodnutia neumožnil vyjadriť sa k tomuto dôkazu.