Články

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnou otázkou, kedy bol zamestnávateľ žalovaný z dôvodu neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Dôvodom výpovede bola organizačná zmena a jej formálne označenie.

Ústavný súd vyslovil rozpor zákona č. 109/2025 Z. z. s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv. Zákon ukladal MNO s príjmami nad prahovú hodnotu povinnosť vypracovať výkaz o prispievateľoch a zverejniť ho vo verejnom registri, pričom sa rozšírila aj povinnosť podľa zákona o slobode informácií na MVO, ktoré dostali verejné prostriedky.

Žalobca bol zamestnancom spoločnosti ako skladový pracovník. Pred začiatkom zmeny vstúpil do šatne určenej na prezliekanie, kde ho fyzicky napadol iný zamestnanec, pričom žalobcovi vzniklo ťažké ublíženie na zdraví.

Žalobkyňa vykonávajúca rizikovú prácu si u zamestnávateľa uplatnila nárok na rekondičný pobyt. Zamestnávateľ jej ho odmietol poskytnúť s odôvodnením, že nespĺňa podmienku nepretržitého výkonu práce, keďže časť tohto obdobia čerpala materskú dovolenku. Žalobkyňa namietala, že materská dovolenka je zákonnou povinnosťou súvisiacou s tehotenstvom a starostlivosťou o dieťa, a jej nezapočítanie vedie k znevýhodneniu žien.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal situáciou, kedy odvolací súd zaslal adresátovi informácie o verejnom vyhlásení rozsudku, avšak technickým zlyhaním a nedostupnosťou cieľového servera, nebola táto správa adresátovi doručená.