Články

Najvyšší súd sa zaoberal otázkou právneho posúdenia, kedy poručiteľ vydedil svoje deti – žalobkyne, čo odôvodnil tým, že sa počas 22 rokov o neho vôbec nezaujímali. Žalobkyne sa domáhali vyslovenia neplatnosti závetu.

Matka darovala nehnuteľnosti dcére, ktorá sa však z etického ani z morálneho hľadiska nesprávala k matke podľa všeobecne uznávaných pravidiel správania sa. Matka, preto žiadala dar naspať. Dcéra však medzitým nehnuteľnosť darovala ďalej a nehnuteľnosť neskôr od tej istej osoby odkúpila, a preto považovala vrátenie daru za neuskutočniteľné.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2025 rozhodol, že ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 a druhá veta § 21 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 401/2024 Z. z., ktoré umožňovali pýtať si vopred platbu za sprístupnenie informácií, žiadať uhradenie nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, zastaviť lehoty do zaplatenia a odložiť žiadosť, ak sa nezaplatí, sú protiústavné.

Sťažovateľkami sú dcéra a jej matka. Druhá sťažovateľka je vdova a má štyri deti vrátane prvej sťažovateľky. Prípad sa týka konania o obmedzení svojprávnosti a nadväzujúceho opatrovníckeho konania, ktoré prvá sťažovateľka iniciovala vo vzťahu k svojej matke. Konanie sa skončilo ustanovením najstaršieho syna matky, za jej opatrovníka.

Na futbalovom zápase v rámci súťaže došlo po športovom fyzickom kontakte pri strete s loptou medzi sťažovateľom a žalobcom k zraneniu žalobcu, ktorý utrpel dvojitú zlomeninu predkolenia na pravej nohe. Žalobca sa domáhal náhrady škody, náhradu bolestného, náhradu straty na zárobku a náhradu ďalších nákladov spojených s liečením.