Články

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal situáciou, kedy odvolací súd zaslal adresátovi informácie o verejnom vyhlásení rozsudku, avšak technickým zlyhaním a nedostupnosťou cieľového servera, nebola táto správa adresátovi doručená.

Žalobcovia označili v dedičskom konaní ako žalovaného arcibiskupstvo Gréckokatolíckej cirkvi ako orgán oprávnený konať za ktorýkoľvek útvar cirkvi s právnou subjektivitou. Z dedičského spisu však vyplývalo, že žalovaným je iba jedna farnosť Gréckokatolíckej cirkvi, čo následne posudzoval Najvyšší súd SR ako aj samotnú pasívnu legitimáciu orgánu cirkvi s právnou subjektivitou.

Sťažovateľ bol nemocensky poistený ako SZČO a neskôr paralelne ako zamestnanec. Ku dňu vzniku PN bola doba nemocenského poistenia u druhého zamestnávateľa menej ako 90 dní. Sťažovateľ si po vzniku pracovnej neschopnosti uplatnil nárok na nemocenské z troch nemocenských poistení.

Najvyšší súd sa zaoberal právnou otázkou, kedy boli darovacie zmluvy platne uzavreté, avšak žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o porušení povinností obdarovaného a preukázané bolo použitie darovaných finančných prostriedkov na dohodnutý účel.

Maďarský daňový úrad zistil, že sťažovateľ nezaplatil daň z príjmu a uložil mu pokutu. Zároveň v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov zverejnil jeho meno vrátane adresy bydliska na svojej internetovej stránke v zozname daňových dlžníkov. Systematické a povinné zverejňovanie osobných údajov daňových dlžníkov bolo zavedené novelou ako nástroj prevencie porušovania daňových predpisov. Sťažovateľ namietal, že zverejnenie jeho osobných údajov v zozname daňových dlžníkov na internetovej stránke daňového úradu porušilo jeho právo na rešpektovanie súkromného života zaručené článkom 8 Dohovoru.