Články

Súdny dvor posudzoval situáciu v členskom štáte, kedy si členský štát nesplnil povinnosti vyplývajúce z Rámcovej dohody o práci na dobu určitú. Súdny dvor posudzoval charakter právnej úpravy, ktorá neobsahovala žiadne opatrenie týkajúce sa maximálne prípustného celkového obdobia pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré možno uzatvoriť so zamestnancami.

Najvyšší súd SR posudzoval charakter odovzdania diela a domnienku včasného a riadneho splnenia záväzkov ďalších zhotoviteľov spojenú s prevzatím diela bez výhrad.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa zaoberal charakterom náhradnej doby podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj základné kritériá, ktoré sa musia objektívne pri posudzovaní identifikovať.

Nemecku, ktorý od svojich zamestnancov vyžadoval dodržiavanie zásad katolíckej cirkvi vrátane povinnosti vernosti cirkvi. Po vystúpení z katolíckej cirkvi bola z tohto dôvodu prepustená. Sťažovateľka namietala, že v tej istej poradni pracovali aj nekatolícki zamestnanci, na ktorých sa táto povinnosť nevzťahovala a ktorým z rovnakého dôvodu prepustenie nehrozilo. Obrátila sa preto na nemecké súdy s tvrdením, že išlo o diskrimináciu na základe náboženského vyznania.

Sťažovateľ, slovenský štátny príslušník, pracoval v rokoch 1976 až 1995 ako baník v ČR. V roku 2013 požiadal na Slovensku o priznanie predčasného starobného dôchodku určeného pre baníkov, no jeho žiadosť bola zamietnutá. Slovenské orgány nezapočítali časť jeho práce vykonanej po 1. januári 1993, keďže Česká republika zrušila systém pracovných kategórií už k 31. decembru 1992.