Plnenie školskej dochádzky v inom štáte vs. právo na dávky sociálneho systému štátu pobytu
Poľský štátny príslušník JD uzavrel manželstvo s poľskou štátnou príslušníčkou, s ktorou mal dve dcéry. Od roku 2012 alebo roku 2013 je JD odlúčený od svojej manželky. Na konci roka 2012 a začiatkom roka 2013 sa všetci rodinní príslušníci usadili v Nemecku. Obe dcéry bývajú hlavne so svojím otcom, u ktorého majú bydlisko od roku 2015. Manželka JD sa presťahovala do Poľska v roku 2016.
Od marca 2015 JD vykonával závislú zárobkovú činnosť v Nemecku, neskôr prestal pracovať, poberal dávky poistenia v nezamestnanosti a opäť pokračoval v inej práci. Jeho dve dcéry poberali základné dávky sociálnej pomoci podľa SGB II, a to doplnkové dávky v nezamestnanosti. JD požiadal pre seba a svoje dcéry o zachovanie vyplácania dávok na zabezpečenie životného minima, čo im miestny úrad Job center zamietol z dôvodu, že JD si nezachoval postavenie zamestnanca a zdržiaval sa v Nemecku len na účely hľadania si práce. JD podal žalobu na súd, ktorý vyhovel tejto žalobe a zaviazal Jobcenter na zaplatenie požadovaných dávok. Jobcenter podal proti tomuto rozsudku odvolanie a súd položil súdnemu dvoru prejudiciálne otázky.
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 18 prvý odsek ZFEÚ, ako aj článok 7 ods. 2 a článok 10 nariadenia č. 492/2011 majú vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na článok 24 ods. 2 smernice 2004/38 nebránia právnej úprave členského štátu, na základe ktorej štátny príslušník iného členského štátu a jeho maloleté deti, ktorí majú všetci v prvom uvedenom členskom štáte právo na pobyt na základe článku 10 nariadenia č. 492/2011 z toho titulu, že tieto deti plnia školskú dochádzku v tomto istom členskom štáte, sú za každých okolností a automaticky vylúčení z práva na dávky určené na zabezpečenie ich životného minima.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 nariadenia č. 883/2004 v spojení s článkom 3 ods. 3 a článkom 70 ods. 2 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na článok 24 ods. 2 smernice 2004/38 nebráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej štátny príslušník iného členského štátu a jeho maloleté deti, ktorí všetci majú v prvom členskom štáte právo na pobyt založené na článku 10 nariadenia č. 492/2011 z dôvodu školskej dochádzky týchto detí v tomto istom členskom štáte a sú tam poistení v systéme sociálneho zabezpečenia.