Cirkevná spoločnosť

Žalobca žiadal od cirkevnej spoločnosti náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Okresný súd už skôr rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom bolo neplatné z dôvodu formálnych nedostatkov, avšak žalobcovi priznal náhradu mzdy len za obmedzené obdobie. Dôvodom bolo, že žalobca bol vylúčený z cirkvi, čo znamenalo stratu základného predpokladu na výkon funkcie kazateľa podľa vnútorných cirkevných predpisov. Súd konštatoval, že nebolo možné spravodlivo požadovať od žalovanej, aby žalobcu ďalej zamestnávala. Odvolací súd tento prístup potvrdil a náhradu mzdy nad rámec 12 mesiacov nepriznal s odôvodnením, že výkon duchovenskej činnosti je viazaný na členstvo v cirkvi, o ktorom cirkev rozhoduje autonómne.

Dňa 12.06.2025 bol v rámci predbežnej informácie uverejnený Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Cieľom právnej úpravy je spresnenie splnomocňovacieho ustanovenia zákona na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho podmienky evidencie cirkevných právnických osôb.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou právnej subjektivity a právneho nástupníctva cirkevných reholí v podmienkach slovenského právneho systému. Taktiež posudzoval, z ktorých právnych predpisov je potrebné vychádzať pri určovaní právneho nástupníctva jednotlivých cirkevných rádov.

Cirkevná spoločnosť sa domáhala navrátenia vlastníckeho práva k viacerým pozemkom, ktoré boli v minulosti odňaté jej právnej predchodkyni. Spornou sa stala otázka, či tieto pozemky spĺňajú podmienky pre vydanie podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam, konkrétne, či ide o poľnohospodársku pôdu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. V katastri nehnuteľností boli totiž viaceré z týchto pozemkov evidované ako zastavané plochy, nádvoria, ostatné plochy alebo vodné plochy – teda ako nepoľnohospodárske pozemky.

Kongregácia cirkevných škôl provincie Betania, podala žalobu proti mestu Getafe (Španielsko) vo veci vrátenia dane zo stavieb, zariadení a stavebných prác (tzv. ICIO), ktorú zaplatil za uskutočnenie stavebných prác na nehnuteľnosti využívanej na vzdelávacie účely. Podľa názoru mesta žalobca nehnuteľnosť využíval na poskytovanie vzdelávacích služieb, ktoré možno považovať za hospodársku činnosť, a teda na tento prípad sa daňové oslobodenie nevzťahuje.