Infozákon

Najvyšší správny súd sa zaoberal požiadavkou na sprístupnenie informácií o osobných údajoch súvisiacich s výkonom verejnej moci, kedy žalobca požiadal povinnú osobu o zaslanie konkrétnych opatrení vzťahujúcich sa k správaniu štátneho zamestnanca. Povinná osoba žiadosti nevyhovela z dôvodu, že požadovaná informácia sa týkala súkromia fyzickej osoby.

Ústavný súd vyslovil rozpor zákona č. 109/2025 Z. z. s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv. Zákon ukladal MNO s príjmami nad prahovú hodnotu povinnosť vypracovať výkaz o prispievateľoch a zverejniť ho vo verejnom registri, pričom sa rozšírila aj povinnosť podľa zákona o slobode informácií na MVO, ktoré dostali verejné prostriedky.

Dňa 17.12.2025 Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 11/2025-116 (Nález) rozhodol, že zákon č. 109/2025 Z. z., ktorým sa novelizovala právna úprava mimovládnych neziskových organizácií, je v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor). Predmetný zákon zavádzal nové povinnosti v oblasti transparentnosti financovania mimovládnych organizácií a rozširoval ich postavenie ako povinných osôb podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (ďalej len „Infozákon“).

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2025 rozhodol, že ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 a druhá veta § 21 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 401/2024 Z. z., ktoré umožňovali pýtať si vopred platbu za sprístupnenie informácií, žiadať uhradenie nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, zastaviť lehoty do zaplatenia a odložiť žiadosť, ak sa nezaplatí, sú protiústavné.

Opomenuli sme zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu v lehote. Časť plnenia zmluvy už bola vykonaná a bola aj uhradená platba za dané plnenie. Aké sú právne dôsledky nezverejnenia a aký je najvhodnejší postup riešenia takejto situácie?