Články

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2025 rozhodol, že ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 a druhá veta § 21 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 401/2024 Z. z., ktoré umožňovali pýtať si vopred platbu za sprístupnenie informácií, žiadať uhradenie nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, zastaviť lehoty do zaplatenia a odložiť žiadosť, ak sa nezaplatí, sú protiústavné.

Sťažovateľkami sú dcéra a jej matka. Druhá sťažovateľka je vdova a má štyri deti vrátane prvej sťažovateľky. Prípad sa týka konania o obmedzení svojprávnosti a nadväzujúceho opatrovníckeho konania, ktoré prvá sťažovateľka iniciovala vo vzťahu k svojej matke. Konanie sa skončilo ustanovením najstaršieho syna matky, za jej opatrovníka.

Na futbalovom zápase v rámci súťaže došlo po športovom fyzickom kontakte pri strete s loptou medzi sťažovateľom a žalobcom k zraneniu žalobcu, ktorý utrpel dvojitú zlomeninu predkolenia na pravej nohe. Žalobca sa domáhal náhrady škody, náhradu bolestného, náhradu straty na zárobku a náhradu ďalších nákladov spojených s liečením.

Rozhlasová stanica mala uzatvorenú licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy práv, podľa ktorej mohla vysielať hudobné nahrávky za odmenu určenú metodikou. Súčasťou tejto zmluvy bola aj povinnosť platiť minimálnu paušálnu odmenu bez ohľadu na skutočné príjmy. Neskôr však vnútroštátny zákon tieto minimálne paušálne odmeny zrušil. Po jeho účinnosti rozhlasová stanica prestala platiť paušál a tvrdila, že je povinná uhrádzať len odmenu podľa skutočných príjmov alebo výdavkov. Organizácia kolektívnej správy sa obrátila na súd, ktorý požiadal Súdny dvor EÚ o výklad, či je takáto vnútroštátna právna úprava v súlade s právom Únie a zásadou spravodlivej a primeranej odmeny pre nositeľov práv.

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.