Články

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, kedy charakterizoval výšku ponúknutej mzdy v súvislosti s plnením ponukovej povinnosti pri pracovnom vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Žalobkyňa poberala dávku v nezamestnanosti, pričom v tom čase mala priznaný invalidný dôchodok pri 45 % poklese schopnosti pracovať. Neskôr Sociálna poisťovňa jej zdravotný stav spätne prehodnotila a určila, že už od skoršieho dátumu bol pokles jej schopnosti pracovať 80 %. Z tohto dôvodu jej spätne zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú už dostala.

Žalobkyňa získala NFP z fondov EÚ. Pri kontrole verejného obstarávania boli zistené nedostatky, na základe ktorých od nej príslušný orgán najskôr požadoval vrátenie časti poskytnutých prostriedkov. Keďže ich dobrovoľne nevrátila, ministerstvo následne rozhodlo, že musí podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore vrátiť 1,5-násobok tejto sumy.

V posudzovanom prípade sa dvaja duchovní Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách domáhali pred všeobecnými súdmi určenia neplatnosti skončenia ich služobného pomeru. Namietali najmä, že v rámci cirkvi neexistoval alebo nefungoval vnútorný orgán, ktorý by mohol preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia, hoci podľa vnútorných predpisov mal takýto mechanizmus existovať, a preto sa podľa nich ocitli v právnom vákuu bez akejkoľvek ochrany

Žalobkyňa bola zamestnaná ako vedúca oddelenia. Zamestnávateľ prijal organizačnú zmenu, ktorou zrušil jej pracovné miesto a vytvoril nové právno-organizačné oddelenie. Až následne, jej dal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti s odôvodnením, že v dôsledku organizačnej zmeny už pre ňu nemá vhodnú prácu. Sťažovateľka namietala neplatnosť výpovede, okrem iného preto, že organizačná zmena mala podľa nej súvisieť až s následne danou výpoveďou.