Články

Žalobca si uplatnil ako daňové výdavky náklady za „koordinačné“ služby fakturované na základe zmluvy o koordinácii, pričom tvrdil, že išlo o služby smerujúce k posúdeniu majetku a získaniu záujemcov o financovanie či kúpu majetku. Správca dane však pri kontrole zistil viacero okolností, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či tieto služby boli reálne dodané tak, ako boli deklarované na faktúrach.

Žalobkyňa, staršia ako 25 rokov, po ukončení inžinierskeho štúdia a po tom, čo určitý čas pracovala, začala znovu študovať vysokú školu dennou formou a poberala pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce ju však považoval za spoločne posudzovanú osobu s matkou, započítal aj príjem matky a rozhodol, že žalobkyni bola pomoc vyplatená neprávom, preto od nej žiadal vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal zápisom do registra partnerov verejného sektora a zodpovednosti oprávnenej osoby za plnenie povinností, ktoré jej zo zákona vyplývajú. Taktiež súd posudzoval liberačné dôvody a pojem nestrannosť oprávnenej osoby.

Krajský súd sa zaoberal právnou otázkou, kedy sa žalobca domáhal určenia, že vykonané dôkazy v rámci kontrolnej činnosti samosprávneho kraja sú nezákonné, nakoľko podľa jeho tvrdení nemal samosprávny kraj a jeho poverení zamestnanci zákonnú právomoc na vykonanie kontroly v súkromnom školskom zariadení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnou otázkou, kedy bol zamestnávateľ žalovaný z dôvodu neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Dôvodom výpovede bola organizačná zmena a jej formálne označenie.