Články

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou predpokladov ochrany osobnosti, pričom posudzoval objektívne a subjektívne vnímanie negatívnych dopadov neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, ako aj vznik občianskoprávnej zodpovednosti a hmotnoprávne dôsledky.

Najvyšší správny súd SR sa zaoberal charakterom a posúdením náhrady mzdy zamestnancovi, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer. Najvyšší správny súd tiež stanovil vymeriavací základ z náhrady mzdy v hrubom, z neplatne skončeného pracovného pomeru.

Sťažovateľ previedol na obec pozemky za cenu nižšiu než primeranú, pričom v zmluve bol dohodnutý účel ich využitia na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, konkrétne na tvorbu a ochranu životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva, najmä zriadením rekreačno-oddychovej zóny s možnosťou výstavby detského ihriska.

Žalobca si uplatnil ako daňové výdavky náklady za „koordinačné“ služby fakturované na základe zmluvy o koordinácii, pričom tvrdil, že išlo o služby smerujúce k posúdeniu majetku a získaniu záujemcov o financovanie či kúpu majetku. Správca dane však pri kontrole zistil viacero okolností, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či tieto služby boli reálne dodané tak, ako boli deklarované na faktúrach.

Žalobkyňa, staršia ako 25 rokov, po ukončení inžinierskeho štúdia a po tom, čo určitý čas pracovala, začala znovu študovať vysokú školu dennou formou a poberala pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce ju však považoval za spoločne posudzovanú osobu s matkou, započítal aj príjem matky a rozhodol, že žalobkyni bola pomoc vyplatená neprávom, preto od nej žiadal vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.