Články

V rámci uzavretej zmluvy o osobnom úvere s bankovou spoločnosťou, môže banka predčasne vypovedať úverovú zmluvu, v dôsledku čoho sa úver stane okamžite splatným. V spornej podmienke sa spresňuje, že o nesplnenie povinnosti ide vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky. Po prvé dlžník je povinný zaplatiť časť požičanej istiny alebo úrokov. Po druhé výška splatných a nezaplatených mesačných splátok sa rovná najmenej trom percentám zo sumy poskytnutej istiny, ak k omeškaniu dôjde v polovici doby trvania úveru alebo siedmim percentám zo sumy poskytnutej istiny, ak k omeškaniu dôjde v druhej polovici doby trvania úveru. Po tretie banka musí vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžných súm v lehote jedného mesiaca.

Žalobkyňa podala žalobu na svojho zamestnávateľa, pretože jej odmietol priznať nárok na rekondičný pobyt, ktorý zamestnanci vykonávajúci rizikové práce získavajú po nepretržitom výkone práce. Žalovaný odmietol jej nárok z dôvodu prerušenia práce počas materskej dovolenky, pričom interpretoval zákonný pojem „nepretržité vykonávanie práce“ ako fyzicky neprerušený výkon práce bez ohľadu na dôvod prerušenia, teda aj materská dovolenka sa podľa neho počíta ako prerušenie. Žalobkyňa to považovala za nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, pretože jej mužskí kolegovia, ktorí nečerpali materskú dovolenku, podmienku splnili. Tvrdila, že práve obdobie tehotenstva a materskej dovolenky má byť právne chránené, nie penalizované.

Najvyšší správny súd vo svojom rozhodnutí posudzoval hybridné postavenie národných športových zväzov ako športových organizácií a hlavných subjektov riadenia a správy športu. Taktiež Najvyšší správny súd posudzoval či v rámci výkonu svojich právomocí vystupujú v právnom poriadku ako subjekty súkromného práva alebo ako orgány verejnej správy t. j. subjekty práva verejného.

Navrhovateľ sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči svojmu otcovi ako plnoleté dieťa. Nárokoval si výživné za obdobie, počas ktorého študoval na vysokej škole. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca po dovŕšení 25 rokov už nebol nezaopatreným dieťaťom, výživu si zabezpečoval sám a navyše jeho správanie – vrátane vraždy starej matky, závislostí a iných prejavov – bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobkyne (zamestnávateľky) mali povinnosť zaplatiť Národnému inštitútu sociálneho zabezpečenia dodatočné príspevky na sociálne zabezpečenie nad rámec tých, ktoré boli už zaplatené za pracovníkov na dobu určitú, nakoľko zle vypočítali svoje príspevky. Žalobkyne totiž vypočítali príspevky na sociálne zabezpečenie na základe skutočne odpracovaných hodín, pričom pri pracovníkoch na dobu určitú by sa príspevok mal vypočítať na základe odmeny stanovenej za pracovný čas, ako to je pri pracovníkoch na dobu neurčitú.