Články

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.

Predmetom darovania medzi rodičmi a dieťaťom bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Obdarovaný zriadil svojmu rodičovi na predmetnej nehnuteľnosti vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania danej nehnuteľnosti. Súd však vyslovil neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, nakoľko pri samotnom zriadení neboli prítomní všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti.

Belgický futbalový klub, uzavrel dve zmluvy so spoločnosťou z Malty, ktorými jej postúpil časť hospodárskych práv k hráčom výmenou za financovanie, čo bolo v rozpore s pravidlami FIFA zakazujúcimi „third-party ownership“. FIFA voči klubu začala disciplinárne konanie a uložila pokutu a zákaz registrácie hráčov na niekoľko prestupových období. Klub sa proti týmto rozhodnutiam odvolal, no neuspel ani na odvolacej komisii FIFA, ani na Športovom arbitrážnom súde (CAS), ktorý potvrdil zákonnosť pravidiel FIFA z pohľadu práva EÚ aj švajčiarskeho práva. Následne klub napadol nález CAS na švajčiarskom federálnom súde, ako aj postup FIFA a URBSFA na belgických súdoch, no žaloby boli zamietnuté s odvolaním na právoplatnosť rozhodnutia CAS. Belgické súdy potvrdili, že nález CAS má vo vzťahu k FIFA účinky rozhodnutej veci a voči URBSFA dôkaznú silu, ktorú klub nedokázal spochybniť.

Dieťa so zdravotným postihnutím bývalo s rodičmi v Belgicku, pričom matka pracovala v Nemecku. Rodičia požiadali v Nemecku o príspevok na školského asistenta pre dieťa. V minulosti dieťa túto podporu dostávalo, no úrad žiadosť zamietol s tým, že dieťa nemá bydlisko v Nemecku. Nemecký súd preto požiadal Súdny dvor EÚ o posúdenie, či je takýto postup v súlade s právom EÚ o voľnom pohybe pracovníkov a o rovnosti prístupu k sociálnym výhodám.

Osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, bola umiestnená v zariadení sociálnych služieb. Toto zariadenie bolo v postavení opatrovníka, pričom vyhotovilo vyúčtovanie platieb za poskytované sociálne služby, ktoré predložilo na posúdenie súdu. Opatrovník zároveň navrhol, aby sa z účtu osoby uhradili nedoplatky za minulé obdobie. Spor vznikol v tom, či takéto vyúčtovanie predstavuje právny úkon vykonaný opatrovníkom, ktorý by musel byť schválený súdom.