Články

Sťažovateľ namietal, že kontrolný orgán nesprávne vyhodnotil jeho činnosť – tvrdil, že má oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, a preto môže vykonávať aj výchovu a vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Kontrolný orgán však dospel k záveru, že sťažovateľ nemal osobitné oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, a preto túto činnosť vykonával neoprávnene. Kasačný súd sa stotožnil s názorom, že zákon rozlišuje medzi bezpečnostnotechnickou službou, ktorú môže samostatne vykonávať len autorizovaný bezpečnostný technik u určených zamestnávateľov, a samostatnou činnosťou výchovy a vzdelávania, na ktorú je potrebné špeciálne oprávnenie.

Verejný obstarávateľ uzavrel s konzorciom podnikov so sídlom v rôznych členských štátoch zmluvu o modernizácií a rozšírení čističky odpadových vôd. Zmluva obsahovala dodatok, v rámci ktorého sa na otázky neupravené v zmluve mal vzťahovať právny poriadok Poľska, ako štátu z ktorého verejný obstarávateľ pochádza.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, kedy je daňový subjekt zodpovedný za podvodné daňové konanie a ako mal daňový subjekt postupovať, keď sa ocitol v umelo vytvorenom obchodnom reťazci.

Futbalový hráč z Kene, prestupoval do slovenského futbalového klubu . V rámci podpísanej zmluvy mal klub pre hráča vybaviť potrebné víza pre pobyt na Slovensku. Nakoľko klub nebol schopný včas dokumenty zabezpečiť, hráč jednostranne ukončil zmluvu a prestúpil do futbalového klubu v Katare. SR klub požadoval zaplatenie sankcie 48 000€ za neoprávnené ukončenie zmluvy od hráča aj od klubu v Katare.

Zamestnanec pracoval ako vodič a počas služby mal byť pod vplyvom alkoholu. Nadriadený vykonal dychovú skúšku, ktorá potvrdila alkohol. O tomto incidente bol vyhotovený záznam. Zamestnávateľ však ukončil pracovný pomer so zamestnancom okamžite viac než dva mesiace po tom, ako sa o dôvode na skončenie dozvedel vedúci dopravy. Spor vznikol o to, či bola dodržaná zákonná dvojmesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce. Zamestnávateľ tvrdil, že lehota začala plynúť až neskôr, keď sa o prípade dozvedel štatutár. Súd však rozhodol, že lehota začína plynúť už vtedy, keď sa o dôvode dozvie ktorýkoľvek nadriadený zamestnanec, nie len štatutár.