Články

I. Sloboda jednotlivca a sloboda jeho vierovyznania patria k základným slobodám človeka. Ochrana a rešpektovanie týchto slobôd patrí k prirodzeným právam ľudskej bytosti. Platnosť týchto slobôd, ich dosah je taký veľký, že znamenajú pre ústavu demokratického štátu isté obmedzenie. Ústava nesmie obsahovať nič, čo by uplatnenie týchto práv a slobôd obmedzovalo.

Na úvod poznámka Národného Inštitútu Francois Marie Voltaire: Autorka analyzuje Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a parciálne zmluvy z nej vyplývajúce. Základná zmluva je len všeobecná a ustanovila jasné a záväzné pravidlá pre existenciu a spoluprácu medzi dohodnutými stranami a zadefinovala postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku. Obe parciálne dohody – Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duch...

Pre ústavnoprávnu úpravu práva na inú zárobkovú činnosť nie je ani tak dôležitým článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý toto právo deklaruje, ako skôr článok 51 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa neho sa tohto práva možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú, čo dáva štátu pomerne širokú možnosť voľnej úvahy na upravenie či obmedzenie tohto práva zákonnou cestou.

Hladina slovenskej a sčasti aj európskej mienky sa nedávno rozvlnila témou výhrad vo svedomí. Nešlo o celkom novú tému, skôr možno povedať, že išlo o historickú rozpravu o svedomí, jeho mieste v práve a jeho limitoch. Nový bol len impulz k diskusii. Bola ním dvojica návrhov medzinárodných zmlúv: Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí a Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkv...

Pre fungovanie cirkvi (resp. náboženskej spoločnosti) na Slovensku sú kľúčové dve veci. Niečo, čo jej členov spája, teda náboženstvo, a naplnenie zákonných podmienok pre registráciu. Nech sú už motívy pre založenie cirkvi či náboženskej spoločnosti akékoľvek, musia z hľadiska náboženstva spĺňať nevyhnutne dve podmienky: mať vlastného zakladateľa a mať vlastnú vieru.