Články

Sťažovateľ bol nemocensky poistený ako SZČO a neskôr paralelne ako zamestnanec. Ku dňu vzniku PN bola doba nemocenského poistenia u druhého zamestnávateľa menej ako 90 dní. Sťažovateľ si po vzniku pracovnej neschopnosti uplatnil nárok na nemocenské z troch nemocenských poistení.

Najvyšší súd sa zaoberal právnou otázkou, kedy boli darovacie zmluvy platne uzavreté, avšak žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o porušení povinností obdarovaného a preukázané bolo použitie darovaných finančných prostriedkov na dohodnutý účel.

Maďarský daňový úrad zistil, že sťažovateľ nezaplatil daň z príjmu a uložil mu pokutu. Zároveň v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov zverejnil jeho meno vrátane adresy bydliska na svojej internetovej stránke v zozname daňových dlžníkov. Systematické a povinné zverejňovanie osobných údajov daňových dlžníkov bolo zavedené novelou ako nástroj prevencie porušovania daňových predpisov. Sťažovateľ namietal, že zverejnenie jeho osobných údajov v zozname daňových dlžníkov na internetovej stránke daňového úradu porušilo jeho právo na rešpektovanie súkromného života zaručené článkom 8 Dohovoru.

Sťažovateľkami boli tri moslimské dievčatá, ktorým bolo na základe školského poriadku zakázané nosiť v priestoroch strednej školy moslimskú šatku, s výnimkou hodín náboženstva a etiky. Proti uvedenému zákazu sa sťažovateľky bránili na vnútroštátnych súdoch, ale bez úspechu. Pred Súdom sťažovateľky namietali, že zákaz nosenia viditeľných náboženských symbolov v škole predstavuje porušenie ich práva prejavovať svoje náboženské vyznanie podľa článku 9 Dohovoru.

Sťažovateľka, arménska žiačka s mentálnym postihnutím, bola znásilnená svojím učiteľom, ktorý bol za tento trestný čin právoplatne odsúdený. Sťažovateľka sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy na civilných súdoch. Okrem toho žiadala, aby konanie prebiehalo neverejne a aby sa informácie o konaní nezverejnili.