Zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi

Dňa 29.07.2022 bol v MPK návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, ktorého cieľom je upraviť podmienky poskytovania pomoci v hmotnej núdzi tak, aby bola pomoc v hmotnej núdzi adresnejšia, efektívnejšia, a aby mala motivačný efekt voči jej príjemcom vymaniť sa z hmotnej núdze.

Ide o komplexný návrh, ktorým sa upravuje väčšina ustanovení zákona. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú  zrušenia osobitného príspevku, ktorý bude riešený samostatne v rámci politiky aktívnych opatrení na trhu práce. Výrazné zmeny sa dotýkajú tiež výšky a štruktúry dávky v hmotnej núdzi a rovnako aj výšky a podmienok poskytovania jednotlivých príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Navrhujú sa aj zmeny v oblasti posudzovania niektorých druhov príjmov, rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby, či umožnenie poskytnutia jednorazovej dávky aj pre domácnosti, ktoré sú v hmotnej núdzi, ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje.

V rámci predmetného návrhu zákona sa navrhuje aj zavedenie elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Návrhom sa napríklad navrhuje pri posudzovaní príjmu žiaka a študenta na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ktorý žiak, alebo študent získal popri štúdiu dennou formou, zvýhodniť len toho, ktorý je nezaopatreným dieťaťom. V súčasnosti sa ochranný princíp pri posudzovaní príjmu žiaka a študenta aplikuje u každého žiaka strednej školy a každého študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia. V aplikačnej praxi sa takéto zvýhodnenie týka  napr. aj 40 ročných študentov denného štúdia, čo nie je v súlade s cieľom ochranného princípu uvedeného ustanovenia.

Navrhuje sa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi považovať zamestnaneckú prémiu a daňový bonus na dieťa za príjem. Dôvodom je výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa ako aj skutočnosť, že pomoc v hmotnej núdzi je určená najmä pre osoby, ktoré majú minimálny príjem, ktorým si nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky.  Zamestnanecká prémia sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že má obdobný účel ako daňový bonus na dieťa, t. j. daňové zvýhodnenie.

Ďalej sa navrhuje doplnenie negatívneho vymedzenia majetku o majetok, ktorý nie je možné predať, prenajať, požičať a pod.. Ide najmä o prípady, kedy napr. nehnuteľnosť podlieha exekúcii a nemožno s ňou nakladať bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora, nevyporiadaný majetok manželov po rozvode alebo keď osoba vlastní viaceré staré motorové vozidlá, ako napr. traktory, motorky, resp. nepojazdné motorové vozidlá, ktorých sa vzhľadom  na poplatky za zošrotovanie vozidla nevedia „zbaviť“. Hodnota takýchto motorových vozidiel je naozaj minimálna a klient si takýmto majetkom nemôže riešiť hmotnú núdzu.

Cieľom návrhu je aj zvýšiť mieru poskytovanej ochrany u osamelého rodiča s malým dieťaťom. V zmysle navrhovaného sa nebude na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi posudzovať možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou u člena domácnosti, ktorý je osamelý rodič starajúci sa o dieťa do jedného roku veku dieťaťa.

Navrhuje sa nový okruh členov domácnosti, ktorými sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu v zmysle platných právnych predpisov pre danú oblasť, u ktorých sa nebude skúmať možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Podľa súčasného právneho stavu sa za osobu, u ktorej sa neskúma možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou  považuje len fyzická osoba uznaná za invalidnú z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Situácia fyzických osôb, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie a sú odkázané na osobnú asistenciu,  opatrovanie alebo  na sociálnu službu je dôvodom pre nepodmieňovanie dávky v hmotnej núdzi účasťou na výkone činností.

Navrhuje sa, aby sa čas, v ktorom bol člen domácnosti uznaný za dočasne práceneschopného, považoval na účely posudzovania nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi za čas, v ktorom táto osoba vykonala činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dobrovoľnícku činnosť, menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie. Výkon týchto činností sa požaduje na priznanie plnej výšky dávky v hmotnej núdzi. Podľa súčasnej právnej úpravy, ak člen domácnosti nemôže vykonať predmetné činnosti z dôvodu, že bol uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín, počas ktorých musí člen domácnosti vykonávať predmetné činnosti sa znižuje o jednu hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento postup je administratívne náročný a v niektorých prípadoch aj nespravodlivý voči príjemcom pomoci. Navrhovaným ustanovením sa ospravedlní každá neúčasť člena domácnosti na výkone činností a každá neúčasť v zamestnaní v prípadoch, kedy je člen domácnosti uznaný za dočasne práceneschopného.

Navrhuje sa tiež vypustiť vykonávanie činností formou menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti len na účely aktivačného príspevku v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi mimo zákona č. 5/2004 Z. z.. Úprava podmienok výkonu činností formou menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti osobitne len na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi spôsobuje v praxi aplikačné problémy a nejednotnosť v postupoch, nakoľko vykonávanie takýchto činností upravuje aj zákon č. 5/2004 Z. z.. Navrhovaným sa zjednoduší a sprehľadní jednak aplikácia vzniku a trvania nároku na aktivačný príspevok, ako aj samotné vykonávanie a organizácia týchto činností.

Predpokladaná účinnosť od: 01.01.2023 s určitými výnimkami
MPK končí: 18.08.2022
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Helena Laposová