Zmeny dôchodkového systému SR

Dňa 13.11.2020 bol do medzirezortného pripomienkového konania (ďalej ako „MPK“) zaradený návrh Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme (ďalej ako „ústavný zákon“).

Právny stav k: 13.11.2020

Ústavný zákon má za cieľ ustanoviť na ústavnej úrovni takpovediac východiská a základné limity, obmedzenia pre zákonnú úpravu tohto základného práva. Zákonná úprava prijatá v zmysle čl. 39 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky bude musieť rešpektovať aj ustanovenia tohto ústavného zákona.[1]

Hlavným cieľom je, aby v okruhoch ktoré ústavný zákon upravuje explicitne určitým spôsobom, nebolo možné zákonnou úpravou zmeniť. Ide napríklad o ustanovenia o organizácii starobného dôchodkového systému v tzv. prvom pilieri, ktorý nebude možné zveriť osobe súkromného práva alebo o ustanovenia o tzv. valorizácii starobných dôchodkov, ktoré budú predstavovať jediný možný spôsob plošného zvyšovania starobných dôchodkov do budúcnosti.

Zákonodarca predmetným ústavným zákonom zavádza ústavnú úpravu definujúcu základné parametre prvého a druhého piliera dôchodkového systému.

Vo vzťahu k organizácii starobného dôchodkového systému sa navrhuje zachovať v oblasti primeraného hmotného zabezpečenia v starobe súčasné členenie na tzv. piliere – priebežne financovaný pilier a kapitalizačný pilier, ako dva povinné mechanizmy zabezpečenia v starobe a ďalšie, dobrovoľné sporiace nástroje, tvoriace tretí a štvrtý pilier.

Účelom ústavného zákona je predovšetkým:

1. zreformovať všetky piliere dôchodkového systému s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť a zvýšiť dôchodky pre občanov,
2. zlepšiť informovanosť a transparentnosť dôchodkového systému pre občanov,
3. v  prvom pilieri (priebežne financovaný systém)
   1. posilniť udržateľnosť väzbou na demografický vývoj a posilniť transparentnosť a spravodlivosť systému,
   2. zaviesť spravodlivý systém valorizácie dôchodkov,
   3. spravodlivo zohľadniť obdobia výkonu práce a samostatnej zárobkovej činnosti, poberania materského a rodičovského príspevku vo vzťahu k nároku na dôchodok,
   4. umožniť pracujúcim deťom prispievať k dôchodku ich rodičov formou asignácie časti ich príspevku z vymeriavacieho základu,
   5. spravodlivo upraviť minimálny dôchodok,
4. v  druhom pilieri (starobné sporenie)
   1. zaviesť automatický vstup pre osoby do 35 rokov veku, s možnosťou výstupu v určenej dobe,
   2. zaviesť dobre nastavenú investičnú politiku, vychádzajúcu z rozhodnutí profesionálnych investorov a posudzovať kapitalizáciu príspevkov s použitím medzinárodných benchmarkov,
   3. zlepšiť postupný programový výber.

Účinnosť ústavného zákona sa navrhuje od 01.01.2022.

MPK do 04.12.2020.

Sprievodná dokumentácia je k dispozícii TU

Mgr. Vladimír Fujak

[1] Čl. 39 Ústavy SR hovorí, že:

„(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu,  ako aj pri strate živiteľa.

(2) Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.

(3) Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe o

   a) šesť mesiacov, ak vychovala jedno dieťa,

   b) dvanásť mesiacov, ak vychovala dve deti,

   c) osemnásť mesiacov, ak vychovala tri a viac detí.

(4) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

(5) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.“