Zmena zákonov druhej vlny pandémie COVID-19
Dňa 14.01.2021 schválila NRSR návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 (ďalej ako „Novela“). Prinášame ich prehľad.
Právny stav k: 14.1.2021
Novelou sa zmenilo veľké množstvo právnych predpisov. Medzi najpodstatnejšie zmeny zaraďujeme:
1. Novela zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
Vyšší územný celok (ďalej ako „VÚC“) sa zaraďuje do štruktúry orgánov krízového riadenia, čo zodpovedá logike, praxi a i potrebe uskutočňovaných pôsobnosti pri príprave na riešenie a pri riešení krízových situácií.
V súvislosti na predchádzajúcu vetu sa špecifikuje pôsobnosť VÚC (najmä: zriaďuje krízový štáb, vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií, plní úlohy ustanovené Vládou SR a v rozsahu určenom aj ústredným krízovým štábom, spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja). V záujme odstránenia duplicity dvoch orgánov krízového riadenia na rovnakom území sa štáb VÚC stane súčasťou štábu obvodného úradu v sídle kraja.
2. Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime
Ak v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej ako „krízová situácia“) fyzická osoba vykonáva činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 224-228a Zákonníka práce), ktoré priamo súvisia s realizáciou opatrení prijatých príslušnými krízovými štábmi na riešenie mimoriadnej situácie, sa takýto príjem nebude považovať za príjem na účely životného mimima. Výsledkom toho je, že finančné prostriedky takto získané nebudú mať vplyv na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, či náhradného výživného. (napr. účasť fyzickej osoby na celoplošnom testovaní, ale taktiež aj výkon činnosti v nemocniciach pri pomoci v starostlivosti o pacientov s ochorením COVID-19).
3. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
Ak v čase mimoriadnej situácie fyzická osoba vykonáva činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 224-228a Zákonníka práce), ktoré priamo súvisia s realizáciou opatrení prijatých príslušnými krízovými štábmi na riešenie mimoriadnej situácie, sa takýto príjem nebude považovať za príjem na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
4. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
V čase trvania krízovej situácie sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej v listinnej podobe doručenej prostredníctvom poštovej zásielky.
U zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektov podľa § 54 ods. 1 písm. e) a ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, sa do 31. decembra 2021 povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú. Ustanovenie prvej vety sa použije aj na celý mesiac január 2021.
5. Zákon č, 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
Počas krízovej vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 sa ambulantná starostlivosť, ktorej predmetom je vykonávanie očkovania proti ochoreniu COVID-19, môže poskytovať aj v inom prostredí. Počas krízovej situácie sa ambulantná starostlivosť v rozsahu zdravotného výkonu odberu biologického materiálu osobe na zistenie respiračného ochorenia a v rozsahu činností súvisiacich s vykonaním diagnostického testu umožňujúceho priamo detekovať antigény vírusového ochorenia COVID-19 môže poskytovať aj v inom prostredí.
6. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve
Za zdravotníckeho pracovníka sa počas krízovej situácie považuje aj žiak tretieho alebo štvrtého ročníka na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore zdravotnícky asistent, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu u poskytovateľa a dovŕšil 18 rokov veku.
Počas krízovej situácie sa podmienka poskytovať zdravotnú starostlivosť pod odborným dohľadom zdravotníckeho pracovníka považuje za splnenú, ak sa zdravotná starostlivosť poskytuje v mobilnom odberovom mieste, ktoré spĺňa minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie mobilného odberového miesta.
7. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
Príslušná zdravotná poisťovňa počas krízovej situácie uhrádza v plnom rozsahu náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 v inom členskom štáte.
O presune poistenca k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte bezodkladne informuje príslušnú zdravotnú poisťovňu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý rozhodol o presune poistenca do iného členského štátu.
Na účely preukázania nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 počas krízovej situácie v inom členskom štáte v plnom rozsahu je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vydať prenosný dokument S2.
Pri úmrtí poistenca s ochorením COVID-19, ktoré nastane u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, kam bol poistenec preložený, prevoz mŕtveho tela do Slovenskej republiky zabezpečuje a uhrádza Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Vyššie uvedenými opatreniami si okrem iného budú môcť okolité členské štáty pomôcť v prípade nepredvídateľných situácií v tej ktorej krajine.
8. Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
Ministerstvo životného prostredia SR môže počas krízovej situácie poveriť osobu, ktorej bol udelený súhlas na prijatie nebezpečného odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie.
Predmetná zmena vnikla z dôvodu vzniku veľkého množstva nebezpečného zdravotníckeho odpadu. S poukazom na vyššie uvedené možno predmetný odpad odovzdať osobe, ktorá disponuje súhlasom na zhromažďovanie predmetného odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako je 1 tona nebezpečných odpadov ročne.
9. Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
Zosúlaďuje sa zákonná úprava so znením čl. 2b písm. a) smernice 89/665/EHS, ktorý nevyžaduje uplatňovanie odkladnej lehoty, ak ide o postup zadávania zákazky, pri ktorom sa nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Výnimka z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty sa rozšíri na všetky priame rokovacie konania.
10. Zmeny v justícii - Zákon č. 62/2020 z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
Hlasovanie kolektívnych orgánov
Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov.
Ak vyššie uvedené podmienky na rozhodovanie nevyplývajú zo zákona, vnútorných predpisov alebo stanov, určí ich v prípade, ak ide o najvyšší orgán právnickej osoby, štatutárny orgán konajúci s náležitou starostlivosťou, a v prípade iného orgánu ich určí tento orgán. Tieto podmienky musia byť členom orgánu oznámené v dostatočnom predstihu pred rozhodovaním.
Vytvorilo sa nové pravidlo určovania „technických“ podmienok vykonania korešpondenčného hlasovania a účasti na rozhodovaní kolektívneho orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov. Právna úprava aj naďalej zostáva naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav. Okrem toho sa doterajšia úprava rozširuje o nové ustanovenie, ktoré umožní jej využitie ak pri rozhodovaní kolektívnych veriteľských orgánov, t.j. schôdze veriteľov a veriteľského výboru v konkurznom konaní.
Plynutie lehôt
Taktiež lehoty, ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva:
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že sa vyššie uvedené nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Speňažovanie majetku
Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 28. februára 2021 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.
Zmyslom vyššie uvedených opatrení je najmä to, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.
11. Zákon č. 67/2020 z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
Darovanie hnuteľného majetku štátu vo verejnom záujme, najmä testov, liekov a ochranných pomôcok, sa nepovažuje za nehospodárne nakladanie.
Je nepochybné, že je vo verejnom záujme zachovanie chodu hospodárstva Slovenskej republiky, a tiež zachovanie životov a zdravia fyzických osôb. V tomto prípade nepôjde o rozpor so zásadou hospodárneho nakladania s hnuteľným majetkom štátu.
Mgr. Vladimír Fujak