Zmena zákona o dobrovoľníctve

Dňa 22.02.2022 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve. Dobrovoľníctvo ponúka možnosti participácie pre všetky skupiny obyvateľstva (z hľadiska veku, rodu, spoločenského postavenia, a pod.), významne prispieva k ekonomike našej krajiny, je dôležitým nositeľom sociálneho kapitálu, prispieva k sociálnej inklúzii a prináša inovatívne riešenia spoločenských problémov.

Na Slovensku existuje základná legislatívna úprava dobrovoľníctva prostredníctvom zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá a vzťahy v tejto oblasti. Vymedzuje dobrovoľnícku činnosť, dobrovoľníka, povinnosti vysielajúcej organizácie a prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a náležitosti zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Zákon bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti.

Zámerom navrhovaných právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň navrhované úpravy vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu.

Novela zákona navrhuje nasledovné zmeny:

     I. Zákon č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve

1.    Činnosť Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc

Z hľadiska ucelenosti právnej úpravy dobrovoľníctva sa do zákona má doplniť odkaz na čl. 9 a čl. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Európsky zbor solidarity na roky 2021 – 2027 a zrušujú nariadenia (EÚ) 2018/1475 a (EÚ) č. 375/201, ktoré upravuje okrem iného činnosť Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, vrátane výberu, odbornej prípravy a vysielania dobrovoľníkov pomoci Európskej únie.

Novela zákona dopĺňa do ust. § 1 nové ustanovenie, v zmysle ktorého „Činnosť Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, vrátane výberu, odbornej prípravy a vysielania dobrovoľníkov pomoci Európskej únie, upravujú osobitné predpisy.“[1]

2.    Spresnenie pojmu „verejný záujem“

Podľa aktuálnej právnej úpravy môže akákoľvek fyzická aj právnická osoba byť prijímateľom dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax a skúsenosti Inšpektorátu práce ukazujú, že zákon o dobrovoľníctve je často využívaný aj podnikateľskými subjektmi, ktoré nevykonávajú činnosť v prospech verejného záujmu alebo verejného prospechu. Podnikatelia  namiesto pracovných zmlúv uzatvárajú s pracovníkmi zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Podstatným charakterom dobrovoľníckej činnosti však je, že je vykonávaná vo verejný prospech. Zákon by mal teda definovať ako prijímateľov právnické a fyzické osoby, ktorých prvoradým cieľom nie je tvorba zisku či súkromného obohatenia, ale realizácia činností, ktoré napĺňajú verejný prospech/záujem.

Novela vymedzuje tzv. „napĺňanie verejného záujmu“ ako poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok, pre neobmedzený okruh fyzických osôb a pre znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby. Napĺňaním verejného záujmu je aj poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre skupinu osôb, ktorú je možné identifikovať podľa územného záujmu alebo členského záujmu.

3.    Postavenie dobrovoľníka

Na Slovensku je podľa viacerých výskumov aj aplikačnej praxe dobrovoľníctvo úzko spojené s členstvom v organizáciách. Podľa súčasnej právnej úpravy, aby sa fyzická osoba ako člen organizácie mohla považovať za dobrovoľníka (vo vzťahu k organizácii, ktorej je členom), musí ísť o výkon dobrovoľníckej činnosti mimo rámca jej povinností, ktoré jej vyplývajú z členského vzťahu. Ustanovenie, ktoré členom organizácií neumožňuje byť zároveň dobrovoľníkmi v tej istej organizácii, spôsobuje v organizáciách, ktoré fungujú na členskom princípe, problémy pri organizačnom a administratívnom zabezpečení činností dobrovoľníkov a chode organizácií. Práve preto, z ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona sa má vypustiť slovo „členom“, čo má umožniť členom organizácií byť zároveň ich dobrovoľníkmi a uzatvárať s nimi zmluvy o dobrovoľníckej činnosti.

4.    Dobrovoľnícka činnosť pre osoby, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť

Aktuálna právna úprava neobsahuje vymedzenie všetkých dobrovoľníckych činností a uvádza, že za dobrovoľnícke činnosti je možné považovať najmä činnosti vymenované v zákone, explicitne uvedené činnosti, ktoré sa týkajú pôsobenia dobrovoľníkov v oblasti zdravotníctva doposiaľ absentovali. V zmysle novely „dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť aj pre osoby, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa osobitného zákona a im blízke osoby“. Navrhovaná právna úprava má podporiť výkon dobrovoľníctva v tejto oblasti, v ktorej zapojenie dobrovoľníkov prispieva k lepšej kvalite služieb.

5.    Krátkodobá a dlhodobá dobrovoľnícka činnosť

Návrh zákona upravuje výkon krátkodobej a dlhodobej dobrovoľníckej činnosti. Právna úprava súvisí s vytvorením dotačného mechanizmu na podporu dlhodobých dobrovoľníckych činností.  Dlhodobá činnosť je vykonávaná po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

6.    Zodpovedná osoba za koordináciu dobrovoľníkov a potvrdenie o získaných kompetenciách v dobrovoľníctve

Zákon o dobrovoľníctve ustanovuje v súčasnosti pre organizácie vysielajúce dobrovoľníkov a prijímateľov dobrovoľníckej činností niekoľko úloh, ako napríklad evidovať, vyberať a vysielať dobrovoľníkov či uzatvárať s nimi zmluvu. Medzi kľúčové prvky manažmentu dobrovoľníkov pritom patrí, že organizácia má osobu, ktorá je poverená koordináciou dobrovoľníkov. Kvalifikácia a úlohy tejto osoby sú uvedené v súčasnosti aj v rámci národnej sústavy povolaní.

Dobrovoľníci môžu prispieť zvýšeniu účinnosti humanitárneho sektora pod podmienkou, že sú vhodne vybraní, vyškolení a pripravení na vyslanie, aby sa zaručilo, že budú mať potrebné odborné zručnosti a kompetencie pomôcť ľuďom v núdzi čo najúčinnejšie, a za predpokladu, že sa im na mieste vykonávania poskytne vhodná podpora a zabezpečí sa vhodný dohľad. Vysokokvalifikovaní, dobre vyškolení a skúsení inštruktori, mentori a experti preto zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore poskytovanej dobrovoľníkom v rámci dobrovoľníckej činnosti. Takíto inštruktori, mentori a experti sa môžu zapojiť do dobrovoľníckej činnosti s cieľom usmerňovať a sprevádzať dobrovoľníkov a pomáhať podporovať rozvoj a budovanie kapacít dobrovoľníckej činnosti.

Novela zákona ustanovuje, že vysielajúce organizácie a prijímatelia dobrovoľníckej činnosti musia určiť fyzickú osobu, ktorá bude zodpovedať za koordináciu dobrovoľníkov.

Zároveň, tieto subjekty budú mať povinnosť vystaviť dobrovoľníkovi potvrdenie o získaných kompetenciách v dobrovoľníctve. Takéto potvrdenie umožní dobrovoľníkom lepšie uplatnenie sa na pracovnom trhu. Na Slovensku už existujú možnosti, ako vystaviť takéto potvrdenie, je však potrebné, aby to bolo upravené  zákonom, čím by bola potvrdená hodnota dobrovoľníctva a kompetencií vyplývajúcich z dobrovoľníctva s previazanosťou na pracovný trh.

7.    Výkon dobrovoľníckej činnosti z domácnosti

Novela umožňuje, aby dobrovoľník vykonával dobrovoľnícku činnosť aj z domácnosti, za podmienku, že to povaha dobrovoľníckej činnosti umožňuje. Možnosť vykonávať dobrovoľnícku činnosť z domácnosti musí byť písomne dohodnutá v zmluve o výkone dobrovoľníckej činnosti.

8.    Preplácanie výdavkov dobrovoľníkom

Zákon o dobrovoľníctve v súčasnosti nedefinuje výšku nákladov súvisiacich s výkonom dobrovoľníckej činnosti. Znamená to, že ak ide napr. o náklady na ubytovanie, dopravu a cestovné pri dlhodobých dobrovoľníckych projektoch a pobytoch, môže organizácia platiť náklady podľa súčasného zákona do akejkoľvek výšky. Organizácie majú voľnú ruku v určovaní výšky nákladov na dobrovoľnícke aktivity. Stáva sa, že zákon zneužijú a namiesto pracovno-právneho vzťahu uzatvoria vzťah na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti a formou materiálneho zabezpečenia vyplácajú odmenu za výkon práce. Toto ukázala aj reálna prax pri využívaní dobrovoľníkov počas pandémie COVID-19 napríklad pri testovaní, kedy dobrovoľníci dostali úhradu nákladov vo výške 100 Eur, rovnakú skúsenosť má aj Inšpektorát práce, ktorý rieši viacero podaní, v rámci ktorých bola dobrovoľnícka činnosť vyhodnotená ako závislá práca. Navrhovaná právna úprava umožní preplácať dobrovoľníkom výdavky iba na základe skutočne vynaložených výdavkov, pričom pri cestovnom, ubytovaní a stravnom sa bude vychádzať z právnej úpravy ako je definovaná v zákone o cestovných náhradách.

9.    Zrušenie náhrady za stratu času dobrovoľníka

V zmysle platnej právnej úpravy, zmluva o výkone dobrovoľníckej činnosti musí obsahovať aj
„náhradu za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy“. Podľa súčasného znenia sa dobrovoľníkom v športe môže platiť za stratu času, teda za ich dobrovoľnícku činnosť. Náhrada či odmena za stratu času je však v rozpore s princípom dobrovoľníctva. Človek vstupuje do dobrovoľníctva s vedomím, že venuje svoj čas, t. j. vzdáva sa toho, že by požadoval nejakú náhradu za stratu času. Navrhovaná práva úprava zrušuje náhradu za stratu času dobrovoľníka v športe.

10.   Dobrovoľnícka činnosť využívaná aj orgánmi štátnej správy

Doposiaľ právna úprava umožňovala, aby dobrovoľnícku činnosť na podporu plnenia svojich úloh využívali vyššie územné celky, obce a nimi zriadené alebo založené právnické osoby. Navrhovaná právna úprava má orgány verejnej správy, ktoré môžu využívať dobrovoľnícku činnosť na podporu plnenia svojich úloh, rozšíriť aj o orgány štátnej správy. Najmä v čase krízových situácií môže byť dôležité, aby možnosť dobrovoľníkov vysielať alebo prijímať bola vytvorená aj pre orgány štátnej správy.

11.   Akreditácia v oblasti dobrovoľníckych činností

Akreditácia v oblasti dobrovoľníckych činností súvisí s vytvorením finančného mechanizmu na podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov, ktorý má byť upravený v novele zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MV SR.
Cieľom zabezpečiť kvalitu práce s dobrovoľníkmi je mechanizmus postavený na akreditácii organizácií, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi. Iba organizácie, ktoré získajú akreditáciu, budú môcť požiadať o podporu na rozvoj dobrovoľníctva v zmysle zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Organizácia teda v prvej fáze požiada o akreditáciu. Akreditácia v oblasti dobrovoľníckych činností je štátne overenie spôsobilosti vysielajúcej organizácie alebo prijímateľa dobrovoľníckej činnosti – právnickej osoby v oblasti dobrovoľníckej činnosti. Základnými podmienkami udelenia akreditácie sú aktívne vykonávanie činnosti žiadateľom podľa tohto zákona najmenej jeden rok a spĺňanie podmienok uvedených v paragrafe 9.

Podmienkou udelenia akreditácie je, že žiadateľ

1. aktívne vykonáva dobrovoľnícku činnosť najmenej jeden rok pred podaním žiadosti,
2. má materiálno - technické vybavenie potrebné na organizovanie dobrovoľníckej činnosti v rámci dobrovoľníckeho programu,
3. má personálne zabezpečenie dobrovoľníckeho programu,
4. má uzatvorenú písomnú zmluvu s fyzickou osobou, ktorá zodpovedá za koordináciu dobrovoľníkov,
5. má zverejnené transparentné informácie o voľných dobrovoľníckych príležitostiach na verejne prístupnom mieste alebo na svojom webovom sídle,
6. má zavedený systém evidencie dobrovoľníkov v organizácii,
7. má zavedený systém komunikácie so záujemcami o dobrovoľnícke príležitosti a spôsob výberu dobrovoľníkov,
8. má zavedený systém zaškolenia a prípravy dobrovoľníkov,
9. zabezpečuje ochranu zdravia a bezpečnosť dobrovoľníkov pri výkone ich činnosti,
10. má zavedený systém podpory a motivácie dobrovoľníkov a systém hodnotenia a oceňovania dobrovoľníkov,
11. má zavedený systém hodnotenia dobrovoľníckeho programu.

Po získaní akreditácie môžu organizácie požiadať Ministerstvo vnútra SR o poskytnutie dotácie. Akreditácia organizácií môže tiež slúžiť ako značka kvality pre organizácie. V jednotlivých paragrafoch je vymedzený postup pri akreditácii subjektov, ktorý vychádza zo skúseností iných akreditačných komisií a zo systému akreditácie organizácií v oblasti dobrovoľníctva v Českej republike. Pre organizácie má byť zároveň systém zjednodušením administrácie pri uchádzaní sa o dotácie.

Akreditácia zaniká:

1. dňom skončenia platnosti akreditácie,
2. dňom doručenia písomnej žiadosti akreditovaného subjektu o zrušenie akreditácie, alebo
3. zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená akreditácia.

Zrušiť akreditáciu môže aj MVSR, ak sú na to splnené zákonné podmienky.

Ministerstvo vnútra kontroluje plnenie podmienok akreditácie u akreditovaných subjektov a plnenie ich povinností podľa tohto zákona; na kontrolu sa vzťahujú všeobecné zásady kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.[2]
Na konanie o udelení a zrušení akreditácie sa nemá vzťahovať Správny poriadok.

     II. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce

1. Náhrada mzdy za výkon dobrovoľníckej činnosti?

Výkon dobrovoľníckej činnosti je činnosťou vo všeobecnom záujme – subjekty, ktorým sa dobrovoľnícka pomoc adresuje, sú subjekty, ktoré plnia verejnoprospešné účely. Z hľadiska zákona je preto nekoncepčné ustanovovať pre dobrovoľnícku činnosť samostatné podmienky, ktoré sú odlišné napr. od darovania krvi alebo inej spoločensky prospešnej činnosti, keď napr. pomoc pri mimoriadnych udalostiach, poskytovanie prvej pomoci a iné v zákone vymenované prípady, sú typickými činnosťami, ktoré zabezpečujú a organizujú neziskové organizácie prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti.  V praxi sa súčasne ukazuje, že firmy majú záujem podporovať zamestnancov v tom, aby sa realizovali v oblasti spoločenskej zodpovednosti a sú pripravené aj za takúto činnosť poskytnúť náhradu mzdy – teda sa riadiť podmienkami ostatných činností vo všeobecnom záujme. Podmienky a rozsah náhrady mzdy pritom môžu dojednať v kolektívnej zmluve alebo v rámci pracovných podmienok ako tzv. zamestnanecké benefity. Zostane tak na zamestnávateľovi, či a v akom rozsahu podporí zapájanie zamestnancov do spoločensky prospešnej činnosti, ktorú v praxi aj samy organizujú, pričom základný rámec zostáva zachovaný, teda náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí, ak sa nedohodne so zamestnávateľom inak.

     III. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

1. Dobrovoľnícka činnosť na podporu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

V zmysle novely, na podporu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov je možné využívať činnosť vykonávanú dobrovoľníkom podľa zákona o dobrovoľníctve, ak je jej účelom podpora výkonu týchto opatrení.

     IV. Zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

1.    Dotácia na rozvoj dobrovoľníctva

Novela navrhuje, aby dotáciu bolo možné poskytnúť žiadateľovi aj na podporu rozvoja dobrovoľníctva v rámci dlhodobých dobrovoľníckych činností okrem činností, ktoré sú financované podľa osobitného predpisu.[3] Dlhodobá a pravidelná dobrovoľnícka činnosť prináša pridanú hodnotu, pretože spočíva v dlhodobej spolupráci s konkrétnymi dobrovoľníkmi, ktorí sa môžu podieľať na realizácii, alebo dokonca samostatne realizovať niektoré činnosti.
Takúto dotáciu bude možné použiť na úhradu vynaložených nákladov na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie, ak ich vysielajúca organizácia alebo prijímateľ dobrovoľníckej činnosti uhrádza dobrovoľníkovi počas vykonávania dlhodobej dobrovoľníckej činnosti, a ktorých úhrada bola dohodnutá v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, na úhradu nákladov na poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu dobrovoľníkom a nákladov na poistenie pre prípad úrazu dobrovoľníka, ak takéto poistenie uzavrela vysielajúca organizácia alebo prijímateľ dobrovoľníckej činnosti v prospech dobrovoľníka, na úhradu nákladov na materiálne zabezpečenie dobrovoľníka a na úhradu iných vynaložených nákladov spojených s organizovaním a výkonom dlhodobej dobrovoľníckej činnosti.

V zmysle novely, dotáciu bude možné poskytnúť len akreditovanému subjektu.

2.    Popis dobrovoľníckeho programu

Na poskytovanie dotácie na účely podpory rozvoja dobrovoľníctva v rámci dlhodobých dobrovoľníckych činností má byť prílohou k žiadosti aj popis dobrovoľníckeho programu, v rámci ktorého sa organizuje dlhodobá dobrovoľnícka činnosť, ktorý má obsahovať:

1. ciele dobrovoľníckeho programu,
2. náplň práce dobrovoľníkov,
3. profil dobrovoľníkov,
4. personálne zabezpečenie dobrovoľníckeho programu,
5. popis náboru, výberu, prípravy, evidencie, systému vedenia, podpory a motivácie, spôsob vyhodnocovania a úpravu právnych vzťahov s dobrovoľníkmi.

3.    Vyhodnotenie žiadostí o poskytnutie dotácie

V zmysle novely, žiadosti o poskytnutie dotácie vyhodnocuje hodnotiaca komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo a ktorá sa skladá z troch zástupcov ministerstva vnútra a z dvoch odborníkov dlhoročne pôsobiacich v oblasti dobrovoľníctva.

Predpokladaná účinnosť: 01.01.2023 s určitými výnimkami
MPK končí: 14.03.2022
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Helena Laposová  

[1] Týmito osobitnými predpismi sú: Čl. 9 a čl. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Európsky zbor solidarity a zrušujú nariadenia (EÚ) 2018/1475 a (EÚ) č. 375/2014 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L202, 8.6.2021).

[2] § 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Napríklad § 15 ods. 1 písm. g) zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.[3]