Zmena výšky finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby

 

V parlamente sa v súčasnosti nachádza návrh zákona, ktorým sa má meniť zákon č. 448/2002 Z. z. o sociálnych službách, pričom ak dôjde k schváleniu tohto zákona, predpokladajú sa dopady väčšieho rozsahu na rozpočet miest, obcí a VÚC.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu zmeny Zákona o sociálnych službách: bol schválený v III. čítaním v NRSR, pričom účinnosť zmien je k 01.10.2019.

Informácie v tomto príspevku sa týkajú iba tých ustanovení návrhu zákona, ktorými sa má zmeniť výška finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby, ktorý poskytuje obec neverejným poskytovateľom sociálnych služieb a ktoré majú z tohto dôvodu dopad na rozpočet obce. Okrem tejto problematiky návrh zákona rieši aj ďalšie témy ako informačný systém verejnej správy, spracúvanie osobných údajov atď., ktorým sa vzhľadom na zadanie nebudeme venovať.

Čo je finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (FPP)?

Ide o finančný príspevok, ktorý je obec povinná poskytovať neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb (SS), ak:

• Ide o neverejného poskytovateľa, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk
• Obec tohto neverejného poskytovateľa o poskytnutie sociálnej služby požiadala.

Obec poskytuje FPP na základe zmluvy uzatváranej s neverejným poskytovateľom a poskytuje ho preddavkovo. Výška FPP sa vyrátava na základe predchádzajúceho rozpočtového roka podľa vzorca v súlade s § 77 ods. 2 zákona.

Pri poskytovaní FPP má podľa návrhu zákona dôjsť k dvom zásadným zmenám, a to:

• v § 71 ods. 4 zákona (čl. I bod 15 návrhu zákona) a
• v § 77 ods. 12 zákona (čl. I bod 19 návrhu zákona).

Zmena v § 71 ods. 4 zákona

Na úvod treba povedať, že ošetrovateľská starostlivosť, ktorá je poskytovaná klientom v niektorých zariadeniach sociálnych služieb sa uhrádza z verejného zdravotného poistenia¹. Táto úhrada ošetrovateľskej starostlivosti teda tvorí príjem.

Aktuálne platí:

Príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia sa zohľadňuje na účely určenia

1. najvyššej sumy úhrady za sociálnu službu podľa § 72 tak, že sa tento príjem započíta ako ďalší druh príjmu na spolufinancovanie tejto sociálnej služby,
2. výšky finančného príspevku na prevádzku (FPP) poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 tak, že sa
1. priemerné príjmy z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rozpočtový rok na túto sociálnu službu poskytovanú poskytovateľmi tejto sociálnej služby v územnom obvode obce alebo v územnom obvode vyššieho územného celku započítajú ako ďalší druh príjmu na jej spolufinancovanie; obec a vyšší územný celok sú povinné zverejniť priemerné príjmy z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia v zariadeniach v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok podľa § 77 ods. 3 rovnako
2. skutočné príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rozpočtový rok na túto sociálnu službu započítajú ako ďalší druh príjmu na jej spolufinancovanie, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo nezabezpečovali prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili,
3. predpokladané príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia na príslušný rozpočtový rok na túto sociálnu službu započítajú ako ďalší druh príjmu na jej spolufinancovanie, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby neposkytoval túto sociálnu službu v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

To znamená, že v súčasnosti sa o príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti znižuje výška FPP, ktorú má obec povinnosť poskytovať neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb.

Ako sa to má zmeniť:

Vláda navrhuje zrušiť celé vyššie citované písmeno b. To bude v praxi znamenať, že príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti sa nebude zohľadňovať na účely určenia výšky FPP, ktorý je obec povinná poskytovať neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb. Inými slovami, o sumu tohto príjmu sa nezníži FPP od obce tak, ako tomu bolo doposiaľ.

Čo sa tým sleduje podľa dôvodovej správy:

„Účelom navrhovanej úpravy je v konečnom dôsledku vytvoriť právne podmienky na zvýšenie úrovne finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou.

Dôsledkom takejto úpravy je v zásade pripustenie súbežného financovania prevádzkových nákladov poskytovanej sociálnej služby u neverejných poskytovateľov sociálnej služby z viacerých verejných zdrojov (...). Navrhovaná právna úprava vypúšťa zohľadňovanie príjmu z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ako zdroja spolufinancovania sociálnej služby na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, ktorými sú zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, zariadenie opatrovateľskej služby a špecializované zariadenie.

Bežné výdavky realizované na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb prevádzkovanom verejným poskytovateľom v predchádzajúcom rozpočtovom roku v dôsledku tejto úpravy budú zahrnuté v plnom rozsahu do výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby poskytovaného neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby z rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok, napriek tomu, že boli u verejných poskytovateľov porovnateľnej sociálnej služby v predchádzajúcom rozpočtovom roku spolufinancované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, a budú/môžu byť spolufinancované vo výške paušálneho príspevku podľa konkrétneho počtu prijímateľov sociálnej služby v zariadení odkázaných na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti zo zdrojov verejného zdravotného poistenia aj u konkrétneho neverejného poskytovateľa sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku.“

Zmena v § 77 ods. 12 zákona

Čo sa má zmeniť:

Vláda navrhuje zrušenie § 77 ods. 12 zákona. To v praxi bude znamenať, že výška FPP, ktorý má povinnosť poskytnúť obec, sa už nebude znižovať o rozdiel medzi skutočnými príjmami neverejného poskytovateľa z platenia úhrad za sociálnu službu a priemernými dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce.

Čo sa tým sleduje podľa dôvodovej správy:

„Navrhovaná právna úprava vypúšťa zúčtovanie poskytnutého finančného príspevku na prevádzku (FPP) poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok, ak sú skutočne dosiahnuté príjmy tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v príslušnom rozpočtovom roku vyššie, ako priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, z ktorých príslušná obec alebo VUC vychádzala v spôsobe určenia výšky tohto finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok. Podľa doterajšej právnej úpravy výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa v tomto prípade znížila o rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok.

Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy bolo motivovať neverejných poskytovateľov sociálnej služby k tomu, aby skutočnosť, že neverejný poskytovateľ sociálnej služby je spolufinancovaný z verejných prostriedkov sa prejavila predovšetkým v cenovej politike tohto poskytovateľa uplatňovanej v príslušnom rozpočtovom roku na ktorý je finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby určený (vo výške úhrady za sociálnu službu požadovanej od prijímateľov tejto sociálnej služby).

Teda zámerom doterajšej právnej úpravy bolo, aby prevádzkové náklady tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby boli prioritne spolufinancované z verejných prostriedkov a nie z úhrad za poskytovanú sociálnu službu od prijímateľov sociálnej služby, resp. iných osôb povinných platiť prijímateľom sociálnej služby nezaplatenú úhradu za sociálnu službu (vzhľadom na tomuto prijímateľovi sociálnej služby zákonom o sociálnych službách garantovaný povinný zostatok z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu v čase splatnosti tejto úhrady). Navrhovaná právna úprava, vzhľadom na požiadavku vytvorenia právnych predpokladov udržateľnosti financovania poskytovania sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, a to zvýšením úrovne finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z verejných prostriedkov počas príslušného rozpočtového roku, upúšťa od tohto regulačného mechanizmu.“

Finančné dopady na rozpočty miest a obcí:

V tabuľke dokumentu Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorý tvorí súčasť návrhu zákona, nie je dopad navrhovaných zmien na rozpočty obcí uvedený, resp. je uvedená 0.

V ďalšom texte sa však v Analýze vplyvov uvádza:

Zmena spôsobu výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku (FPP) poskytovanej sociálnej služby bude mať negatívny vplyv na rozpočty miest, obcí a rozpočty vyšších územných celkov, a to v dôsledku neznižovania tohto finančného príspevku o

1. príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rozpočtový rok, dosahovaný u verejných poskytovateľov porovnateľnej sociálnej služby, ktorý je ďalším druhom príjmu na spolufinancovanie sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a
2. skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku, ktoré sú vyššie ako priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok.

Negatívny vplyv dôsledkov právnej úpravy podľa písmena a) na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov je priamo závislý od reálnej úrovne spolufinancovania ošetrovateľskej starostlivosti u verejných poskytovateľov sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou v územnom obvode príslušnej obce alebo príslušného vyššieho územného celku zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Podľa doterajšej právnej úpravy, čím by bola vyššia úroveň spolufinancovania tejto ošetrovateľskej starostlivosti u verejných poskytovateľov sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou v predchádzajúcom rozpočtovom roku, tým nižšia by bola úroveň spolufinancovania poskytovania sociálnej služby v týchto zariadeniach poskytovaním finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rok. Podľa navrhovanej právnej úpravy spolufinancovanie ošetrovateľskej starostlivosti u verejných poskytovateľov sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou v predchádzajúcom rozpočtovom roku zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, už nemá vplyv na úroveň spolufinancovania poskytovania sociálnej služby v týchto zariadeniach poskytovaním finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rok.

Negatívny vplyv dôsledkov právnej úpravy podľa písmena b) na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov je priamo závislý od reálnej cenovej politiky (výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu) konkrétnych neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v územnom obvode príslušnej obce alebo príslušného vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku, na ktorý je finančný príspevok na poskytovanú sociálnu službu určený. Ďalej ide o závislosť negatívneho vplyvu od konkrétnej príjmovej a majetkovej situácie prijímateľov sociálnej služby a súvisiacej úrovne ich právnej ochrany pred platením úhrady za sociálnu službu neprimeranej ich príjmu a majetku- tá totiž determinuje úroveň skutočne dosahovaných príjmov z platenia úhrad.

Podľa doterajšej právnej úpravy sa výška poskytnutého finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok znižovala o rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti príslušnej obce alebo príslušného vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Podľa navrhovanej právnej úpravy, už toto porovnanie príjmov z úhrad za sociálnu službu u neverejného poskytovateľa a verejných poskytovateľov sociálnych služieb v príslušnom územnom obvode nemá vplyv na úroveň spolufinancovania poskytovania sociálnej služby poskytovaním finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rok ( nevznikne povinnosť vrátenia príslušnej časti poskytnutého finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby v rámci jeho zúčtovania –mesačného, štvrťročného, či koncoročného za príslušný rozpočtový rok).

Negatívny vplyv dôsledkov právnej úpravy zmeny spôsobu výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na rozpočty miest, obcí a rozpočty vyšších územných celkov nemožno vopred kvantifikovať, a to vzhľadom na viacero vyššie uvedených individuálnych ovplyvňujúcich faktorov

Predpokladaná účinnosť zmien: 01.10.2019

Zhrnutie:

Návrh zákona mení spôsob, akým sa vypočíta výška FPP, ktorý je obec povinná poskytovať na základe zmluvy neverejným poskytovateľom sociálnych služieb.

Doteraz platilo že výška FPP sa znižovala o (i) príjem z úhrad ošetrovateľskej starostlivosti a o (ii) rozdiel medzi skutočne dosiahnutými príjmami z úhrad za sociálnu službu neverejného poskytovateľa a priemernými príjmami z úhrad za sociálnu službu v pôsobnosti obce. po novom sa už tieto položky vo výške FPP zohľadňovať nebudú, čiže výška FPP sa o tieto položky znižovať nebude. Predpokladá sa, že toto opatrenie bude mať negatívny vplyv na rozpočty obcí, ktorý nie je vyčíslený.

Schválené znenie TU. 

Spracovala: JUDr. Henrieta Bicáková

---

¹ Za podmienok stanovených zákonom č. 577/2004 Z. z.