Zefektívnenie Exekučného poriadku

Dňa 01.02.2023 NRSR schválila zákon, ktorým sa mení zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť právnu úpravu vynucovania iných povinností nevyhnutných pre ukončenie exekučného konania.

V tejto súvislosti sa navrhuje zavedenie tzv. donucovacích opatrení, ktorými majú byť peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci. Tieto donucovacie opatrenia budú aplikovateľné nielen pri vynucovaní plnenia povinnosti súčinnosti (v tomto prípade však len donucovacie opatrenie v podobe peňažnej pokuty) a povinnosti uskutočniť vyhlásenie o majetku, ale aj v exekučných konaniach vedených na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj v exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom (v súvislosti s čím súčasne dochádza k vypusteniu právnej úpravy exekúcie zadržaním vodičského preukazu).

Okrem uvedeného sa v súvislosti so zabezpečením zrýchlenia a zefektívnenia exekučného konania navrhuje aj zmena a doplnenie výkonu exekúcie na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie. Okrem uvedeného sa navrhujú aj niektoré úpravy, ktoré majú za cieľ zefektívniť vedenie exekučného konania a posilniť postavenie oprávneného v exekučnom konaní.

Zákonom sa:

1. rozširuje okruh subjektov, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s poskytovaním informácií týkajúcich sa výkonu exekučnej činnosti, a to najmä vo vzťahu k subjektom, pre ktoré sú tieto informácie nevyhnutné pre realizáciu bezpečnostných previerok fyzických osôb a podnikateľov podľa osobitného predpisu,
2. explicitne vyjadruje, že účastníkom konania je aj poverená osoba, ak s ňou oprávnený uzatvoril zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, teda súd už nemá a nemusí rozhodovať o zmene účastníka exekučného konania a poverená osoba sa stáva účastníkom exekučného konania a to od okamihu, kedy túto skutočnosť oznámi súdnemu exekútorovi, ktorý následne túto zmenu vyznačí aj v registri exekúcií,
3. na účely zabezpečenia aktuálnosti údajov v registri poverení o povinných v exekúcii sa vyžaduje vydanie dodatku k povereniu aj v prípade, ak v rámci exekúcie dôjde k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k len niektorému z viacerých povinných,
4. posilňuje postavenie exekútora pri vynucovaní splnenia povinnosti povinného poskytnúť súčinnosť, vrátane štatutárov (osoby uvedené v § 40 ods. 2) tým, že sa umožní priamo súdnemu exekútorovi v zákonom ustanovených prípadoch uložiť povinnému alebo štatutárovi donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v zákonom ustanovenej výške. Na účely zabezpečenia efektívnosti konania sa ustanovuje, aby bol exekútor oprávnený použiť donucovacie opatrenie vo forme peňažnej pokuty v súlade so zásadou vyváženosti a primeranosti, ktorá je explicitne daná pri právnej úprave donucovacích opatrení, v zákonom ustanovenej výške, prípadne podať na príslušný exekučný súd návrh na uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty. Návrh na súd exekútor podáva až v prípade, ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti usúdi, že je potrebné uložiť peňažnú pokutu vo výške vyššej ako je umožnené súdnemu exekútorovi, prípadne peňažná pokuta uložená exekútorom neviedla k splneniu dotknutej povinnosti a je potrebné opakované uloženie tohto donucovacieho opatrenia avšak vo vyššej sume, alebo považuje za potrebné v danom prípade, najmä vzhľadom na význam dotknutej povinnosti a dané skutkové okolnosti konkrétneho prípadu, navrhnúť súdu, aby rozhodol aj o vylúčení štatutára,
5. ustanovuje, že podmienkou pre uloženie donucovacieho opatrenia exekútorom vo forme peňažnej pokuty v prípade neposkytnutia súčinnosti je, aby bola žiadosť poskytnutie súčinnosti doručená povinnému alebo štatutárovi do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia a v súlade s pravidlami upravenými v § 61b (pokiaľ ide o právnickú osobu – povinného, táto doručenie do vlastných rúd bez možnosti náhradného doručenia nie je podmienkou pre uloženie tohto donucovacieho opatrenia).
6. ustanovuje zmena úpravy úhrady trov predvedenia, pričom platí, že tieto trovy predvedenia sú vždy na vrub predvádzanej osoby,
7. v súvislosti so zavedením právnej úpravy donucovacích opatrení dochádza k nevyhnutným legislatívnym a legislatívno-technickým zmenám a odstraňuje sa duplicitná forma sankcionovania, a to vzhľadom na okruh donucovacích opatrení, ktoré je exekútor ako aj exekučný súd na návrh exekútora oprávnený použiť pri neplnení povinnosti povinného (štatutára) uskutočniť vyhlásenie o majetku- poriadkovú pokutu nahrádza možnosť uloženia ktoréhokoľvek z donucovacích opatrení priamo exekútorom, prípadne uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty na návrh exekútora súdom (ak vzhľadom na význam dotknutej povinnosti je potrebné uloženie vyššej peňažnej pokuty).
8. ustanovuje, aby v prípade nesplnenia povinnosti poskytnúť súčinnosť exekútorovi bol exekútor oprávnený podať návrh na uloženie poriadkovej pokuty tretej osobe pre nesplnenie povinnosti poskytnúť súčinnosť na príslušný exekučný súd,
9. zavádza všeobecná úprava donucovacích opatrení, ktoré je exekútor (v prípade peňažnej pokuty aj súd) v exekučnom konaní oprávnený použiť na účel vynútenia splnenia uloženej (zákonom, súdom alebo exekútorom) povinnosti povinnému alebo štatutárovi (§ 40 ods. 2), vrátane procesných pravidiel ukladania týchto donucovacích opatrení.
10. upravuje oprávnenie exekútora navrhnúť súdu uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty povinnému alebo štatutárovi, ak to považuje vzhľadom na význam dotknutej povinnosti, prípadne vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípad za potrebné a nevyhnutné pre splnenie účelu donucovacieho opatrenia a teda pre donútenie povinnej osoby splniť dotknutú povinnosť,
11. zavádzajú štyri základné druhy donucovacích opatrení a to peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci a zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla,
12. umožňuje podanie opravného prostriedku proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia, a to v podobe námietok.
13. zavádza priama zodpovednosť exekútora za porušenie povinností, keď ich porušenie sa bude považovať za disciplinárne previnenie,
14. zjednocujú jednotlivé exekučné tituly,
15. umožňuje oprávnenému vymáhať svoju nepeňažnú (zastupiteľnú) pohľadávku spôsobom,
16. zavádza možnosti požadovať preddavok na nevyhnutnú výdavky spojené s vedením exekučného konania aj v prípade exekúcie na peňažné plnenie, avšak len v prípade exekúcie vedenej predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľnosti a predajom podniku, pričom sa súčasne ustanovuje okamih, v ktorom je exekútor oprávnený vyzvať na zloženie preddavku,
17. upravuje splnenie vymáhaného nároku v splátkach prostredníctvom splátkového kalendára. Vo vzťahu k fyzickým osobám sa zvyšuje horná hranica vymáhaného nároku, v rámci ktorej je možné splátkový kalendár povoliť, a to na sumu 5 000 eur. Súčasne sa upravuje spôsob úhrady v splátkach s tým, že sa predlžuje obdobie splátok z desiatich mesiacov na osemnásť mesiacov, pričom však musí byť splnené pravidlo, že v prvých šiestich mesiacoch musí byť zaplatená najmenej polovica vymáhaného nároku,
18. zavádza možnosť povoliť splátkový kalendár aj pre dlžníka, ktorý je právnickou osobou, pričom v tomto prípade sa nastavujú podmienky pre právnické osoby so zákonom ustanoveným limitom majetku a záväzkov. Splátkový kalendár tak môže exekútor povoliť len vo vzťahu k právnickej osobe, ktorá má podľa poslednej účtovnej závierky majetok a záväzky v hodnote nižšej, ako je jeden milión eur,
19. ustanovuje zosúladenie podmienok pre odklad exekúcie v prípade, ak bola exekútorovi doručená žiadosť takéhoto dlžníka o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, resp. v prípade povolenia splnenia vymáhaného nároku v splátkach takémuto dlžníkovi,
20. ustanovuje, že v prípade plnenia splátkového kalendára, a teda v prípade odkladu exekúcie z tohto dôvodu, je exekútor oprávnený zriadiť na nehnuteľnosti dlžníka exekučné záložné právo, a to najmä na účely zabezpečenia majetku pre prípadné neúspešné plnenie splátkového kalendára a následné vymáhanie pohľadávky,
21. upravuje osobitne možnosť zastavenia personálnej exekúcie súdom,
22. vylučuje odkladný účinok pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných po zákonnej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo v prípade opakovaných návrhov (čo platí v aktuálne účinnej právnej úprave), a taktiež pokiaľ ide o vymoženie neodkladného opatrenia alebo uznesenia súdu o zabezpečení dôkazu, nakoľko v týchto prípadoch je nevyhnutné zabezpečiť výkon týchto exekučných titulov bezodkladne,
23. ustanovuje vylúčenie odkladného účinku aj v prípade, ak ide o vymoženie „nepeňažnej povinnosti“ spôsobmi určenými pre vymoženie peňažných nárokov na základe návrhu na začatie exekúcie,
24. ustanovuje, že v prípade návrhu na začatie exekúcie, ktoré spĺňa predpokladané náležitosti, možno aj nepeňažné (zastupiteľné) plnenie vymáhať spôsobmi určenými na vymoženie peňažných plnení,
25. vylučuje z exekúcie majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorený z príspevkov účastníka ako aj z príspevkov zamestnávateľa zaplatených za tohto účastníka a výnosov z ich investovania,
26. ustanovuje sa, že aj v prípade zabezpečenia hnuteľných vecí v rámci vykonávania exekúcie predajom hnuteľných vecí, mohol exekútor použiť technické prostriedky brániace užívaniu veci, pričom pri ich použití je potrebné túto vec vždy označiť aj pečatidlom alebo pečiatkou exekútora,
27. uvádza, že súhlas záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva nie je potrebný,
28. vypúšťa exekúciu príkazom na zadržanie vodičského preukazu aplikovanú v prípade neplnenia výživného,
29. zakotvuje sa všeobecná povinnosť exekútora spisovať záznamy o úkonoch realizovaných mimo sídla exekútorského úradu,
30. Precizuje sa právna úprava nakladania s vypratanými vecami. Pričom sa vypúšťa povinnosť dať tieto veci do úschovy obci (to však nevylučuje úschovu vecí obcou, avšak je nutné získať jej súhlas za zabezpečenie takejto úschovy), teda neobmedzuje sa úschova týchto vecí len na priestory obce, ale je možné využiť aj iné spôsoby úschovy. Úschova vyprataných vecí po ich spísaní sa vykoná na trovy povinného,
31. upravuje sa osobitný spôsob výkonu exekúcie odstránením stavby,
32. dopĺňa oprávnenie exekútora osvedčovať neplnenie nepeňažných povinností, výsledkom čoho je verejná listina – osvedčenie o neplnení povinnosti, ktorá okrem iného preukazuje skutočnosti o neplnení nepeňažných povinností,
33. v súvislosti s právnou úpravou donucovacích opatrení, konkrétne s donucovacím opatrením zadržania vodičského preukazu, sa ustanovuje úprava fikcie zadržania vodičského preukazu. Vodičský preukaz sa tak bude považovať za zadržaný aj v prípade, ak exekútor vydá príkaz na zadržanie vodičského preukazu (donucovacie opatrenie) v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a súčasne vyznačí túto skutočnosť v evidencii vodičov,
34. v súvislosti s právnou úpravou donucovacích opatrení, konkrétne s donucovacím opatrením zadržania osvedčenia o evidencii vozidla, sa zavádza oprávnenie policajta zadržať osvedčenie o evidencii vozidla aj v prípade, ak je vydaný príkaz na zadržanie tohto osvedčenia a tento bol zaslaný aj príslušnému orgánu Policajného zboru v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku,
35. v súvislosti so zadržaním vodičského preukazu na základe upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia a príkazu na zadržanie vodičského preukazu sa súčasne ustanovuje povinnosť držiteľa takto zadržaného vodičského preukazu odovzdať tento vodičský preukaz orgánu Policajného zboru do siedmich dní od jeho zadržania a v prípade, ak táto povinnosť držiteľa vodičského preukazu nie je splnená, vodičský preukaz sa bude považovať za neplatný,

Účinnosť od: 01.04.2023

Schválené znenie

Sprievodná dokumentácia

Mgr. Adam Mikuš