Význam druhu nehnuteľnosti pri reštitúcii vs. začatie plynutia lehoty výzvy

Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté Rímskokatolíckej cirkvi. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s tým, že zo strany žalobkyne nebola splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z., nakoľko vychádzajúc z údajov z katastra nehnuteľností sa nejedná o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vydania nehnuteľnosti potvrdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že výklad a aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 1 citovaného zákona nemožno obmedziť len na jeho znenie, v ktorom je slovné spojenie ,,ktoré tvoria“, a z toho vyvodiť, že vlastnícke právo sa vracia len k tým (v citovanom ustanovení taxatívne vymedzeným) nehnuteľným veciam, ktoré spĺňajú vymedzený charakter v čase vydávania, resp. účinnosti citovaného zákona.