Výpočet nemocenskej dávky pri paralelných pracovných pomeroch a činnosti SZČO

Sťažovateľ bol nemocensky poistený ako SZČO a neskôr paralelne ako zamestnanec. Ku dňu vzniku PN bola doba nemocenského poistenia u druhého zamestnávateľa menej ako 90 dní. Sťažovateľ si po vzniku pracovnej neschopnosti uplatnil nárok na nemocenské z troch nemocenských poistení. 

Sociálna poisťovňa výšku nemocenského určila z úhrnu denných vymeriavacích základov SZČO, z nemocenského poistenia u prvého zamestnávateľa a z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu druhého zamestnávateľa. Proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne podal žiadateľ správnu žalobu namietajúc, že výška nemocenského v jeho prípade nebola vypočítaná správne.Podľa názoru kasačného súdu preto, aplikujúc vyššie uvedené na prípad sťažovateľa, v prípade vzniku druhého pracovného pomeru sťažovateľa nedošlo k vzniku samostatného nemocenského poistenia. Sťažovateľ má z nemocenského poistenia u oboch zamestnávateľov nárok na jednu nemocenskú dávku. 

Keďže v tomto prípade trvalo nemocenské poistenie sťažovateľa nepretržite celý rok 2021 až do vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenského koncom roku 2022, rozhodujúcim obdobím pre výpočet denného vymeriavacieho základu bol rok 2021. Denný vymeriavací základ mal byť určený ako podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Vymeriavací základ v roku 2022 (vrátane toho, ktorý bol odvodzovaný od druhého pracovného pomeru) sa na účely výpočtu nemocenskej dávky nepoužije.