Vyňatie ochrany osobných údajov zosnulých osôb
Dňa 24.08.2021 bola v MPK zverejnená novela zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Novelou sa efektívne upravuje zákon časti, ktorá v súčasnosti predstavuje bariéru pre budovanie významných pietnych pamätníkov symbolizujúcich pamäť nášho národa, vzdávajúcich úctu obetiam, ktorých smrť otriasla našou spoločnosťou a našimi dejinami, či bariéru pre mnohé pietne akcie spojené s uctením si týchto obetí.[1]
Súčasné znenie zákona rovnako bráni i vo vedení virtuálnych cintorínov, archívov či dokumentácie vojnových zločinov. Spomenutú bariéru predstavuje v zmysle účinného znenia zákona o ochrane osobných údajov § 78 ods. 7, podľa ktorého v prípade ak dotknutá osoba nežije, súhlas so spracovaním osobných údajov vyžadovaný podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu môže poskytnúť jej blízka osoba. Tento súhlas pritom nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas so spracovaním osobných údajov. Novela mení rozsah pôsobnosti zákona, z ktorej sa vyníma okruh osobných údajov zosnulých osôb.
Cieľom tejto úpravy je i harmonizácia vnútroštátneho normatívneho právneho aktu s právnymi aktmi Európskej únie. Slovenská republika zákonom o ochrane osobných údajov využila právo rozšíriť osobnú pôsobnosť Nariadenia aj na ochranu osobných údajov zosnulých osôb.[2]
MPK do: 02.09.2021
Mgr. Vladimír Fujak
[1] Ide najmä o osoby padlé v bojoch za oslobodenie našej krajiny spod jarma nacizmu, obete zápasu za demokraciu na Slovensku, obete holokaustu, zločinov proti ľudskosti či genocídy a príslušníkov bezpečnostných zborov Slovenskej republiky usmrtených pri plnení služobných povinností.
[2] Podľa č. 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov sa nariadenie neuplatňuje na osobné údaje zosnulých osôb.