Vratky stabilizačného príspevku

Ako vyrátať vratku stabilizačného príspevku 2023 zamestnanca, pracujúceho v sociálnych službách, ktorý mal PN dlhšiu ako 45 dní?

Právny stav k: 24.8.2026

Odpoveď:
Stabilizačný príspevok bol viazaný na povinnosť zotrvať v pracovnom pomere (a reálne vykonávať prácu) počas stanoveného obdobia udržateľnosti. Podľa § 3o ods. 2 písm. a) tretieho bodu nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny (ďalej len „nariadenie vlády č. 131/2022 Z. z.“) sa do doby zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere nezapočítava čas: 

„3. dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, trvajúcej viac ako 45 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.“

Ak nastane situácia, že zamestnanec je dočasne práceneschopný dlhšie ako 45 dní[1], čas nad rámec 45 dní sa nezapočítava do doby zotrvania zamestnanca u zamestnávateľa. Neznamená to však automaticky vznik povinnosti vrátiť stabilizačný príspevok; povinnosť vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku vzniká až vtedy, ak zamestnanec nesplní záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť v rozsahu dohodnutého pracovného času počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov, čo predstavuje 1 096 dní.

Príjem zo stabilizačného príspevku predstavuje na základe § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) príjem z pracovnoprávneho vzťahu, teda príjem zo závislej činnosti, ktorá sa spravidla vyberá zamestnávateľom v rámci preddavku na daň. Ak je teda zamestnancovi vyplatený stabilizačný príspevok v hodnote napr. 3 000 €, v čistom dostane zamestnanec 2 430 €, po odpočítaní 570 €, ktoré predstavujú 19 % sadzby dane na základe § 15 zákona o dani z príjmov.

V tomto modelovanom prípade by sa postupovalo nasledovne[2]: 
1.     zamestnancovi je v čistom vyplatený stabilizačný príspevok 2 430 € (3000 € - 570 € (19 % daň) = 2 430 €), 
2.     záväzok zotrvania u zamestnávateľa predstavuje 3 roky, čo je 1 096 dní, 
3.     2 430 € ÷ 1 096 = 2,21 € na deň, 
4.     PN zamestnanca predstavovala 60 dní, o 15 dní viacej ako 45 dní
5.     vratka bude v hodnote 33,15 € (15 x 2,21 = 33,15 €). 

Je dôležité poukázať na skutočnosť, že samotná PN sama osebe neznamená, že zamestnanec musí vracať peniaze. PN predlžuje dobu, počas ktorej musí záväzok splniť. Vratka vzniká až vtedy, keď sa pracovný pomer skončí a zamestnanec tým nesplní časť predĺženého záväzku, nakoľko vratkou sa rozumie pomerná časť zodpovedajúca nesplnenému záväzku. To znamená, že trojročná doba zotrvania zamestnanca u zamestnávateľa sa predlžuje o čas trvania PN po podpise písomnej dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku, čo v tomto prípade predstavuje 1 156 dní, ktoré musí zamestnanec u zamestnávateľa odpracovať, aby mu nevznikla povinnosť vrátiť časť poskytnutého stabilizačného príspevku (1 096 + 15 = 1 156).

 Martin Laurinc

[1] na účely tohto poradenstva budeme pracovať s časom 60 dní
[2] ide o modelový výpočet, pretože skutočné zdanenie môže závisieť od celkového základu dane, uplatnených nezdaniteľných častí, daňového bonusu a mzdového spracovania