Ústavný súd SR z 8.4.2010 - Súdna ochrana člena občianskeho združenia

Ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu uznesením krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 11. júna 2008 doručil okresnému súdu žalobu proti občianskemu združeniu S., B. (ďalej aj „žalovaný“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Výkonného výboru žalovaného, ktoré je uvedené v zápisnici žalovaného č. 3/2007 v bode 1 zo 14. decembra 2007 o zastavení činnosti sťažovateľovi v S. po dobu piatich rokov, a to od 14. decembra 2007 do 15. decembra 2012. Sťažovateľ tvrdil, že toto rozhodnutie nebolo nikdy písomne vyhotovené ako samostatné rozhodnutie a nikdy mu nebolo ani doručené. Sťažovateľ nebol prizvaný na zasadnutie Výkonného výboru žalovaného, ktoré sa uskutočnilo 14. decembra 2007, o prijatí rozhodnutia sa sťažovateľ dozvedel iba z počutia a následne, keď žiadal o možnosť nahliadnutia do zápisnice z rokovania Výkonného výboru žalovaného zo 14. decembra 2007, toto nahliadnutie mu bolo umožnené v polovici januára 2008 jedným z členov Výkonného výboru žalovaného, ktorý však nebol splnomocnený na odovzdanie mu zápisnice č. 3/2007 ako doručovateľ, a preto sťažovateľovi zápisnicu neodovzdal. Takto sťažovateľ nahliadnutím do zápisnice zistil, že mu bol uložený trest a o aký druh trestu išlo. Sťažovateľ žiadal listom z 21. januára 2008 (a neskôr opakovane listom zo 4. marca 2008) žalovaného, aby mu doručil rozhodnutie o disciplinárnom treste. Žalovaný sťažovateľovi rozhodnutie nezaslal, avšak v júni 2008 uverejnil zápisnicu zo zasadnutia Výkonného výboru na svojej internetovej stránke. Sťažovateľ tvrdil, že uloženie trestu žalovaným bolo v rozpore s disciplinárnym poriadkom žalovaného, a to z dôvodu, že žalovaný sťažovateľovi neoznámil, akého previnenia sa dopustil, nikdy mu neoznámil, že proti nemu vzniesol obvinenie, obvinenie so sťažovateľom neprerokoval, neumožnil sa mu k obvineniu vyjadriť, uložil mu trest zákazu činnosti na dobu 5 rokov, hoci z disciplinárneho poriadku vyplýva, že trest zákazu výkonu funkcie možno uložiť najdlhšie v trvaní 12 mesiacov, uložiť možno iba trest zákazu výkonu funkcie, avšak sťažovateľovi bol uložený trest zastavenia činnosti, trest uložil sťažovateľovi orgán žalovaného, ktorý nemal právomoc o uložení trestu rozhodnúť (prvostupňovým disciplinárnym orgánom žalovaného je disciplinárna komisia a druhostupňovým predsedníctvo žalovaného), trest bol sťažovateľovi uložený napriek tomu, že od skutku, za ktorý mal byť uložený, už prv uplynula lehota, po ktorej už trest v zmysle disciplinárneho poriadku uložiť nemožno, podľa disciplinárneho poriadku žalovaného, ak sa previnilec nezúčastní zasadnutia disciplinárnej komisie, musí mu byť doručená zápisnica z jej rokovania a musí byť poučený o možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu u uložení trestu. Svoju žalobu okresnému súdu právne odôvodnil sťažovateľ tým, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 83/1990 Zb.“), ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého jeho orgánu, proti ktorému už nemožno podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Sťažovateľ nemohol podať proti rozhodnutiu Výkonného výboru žalovaného odvolanie, pretože odvolanie sa pripúšťa iba proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie.