Ústavný súd SR z 23.11.2011 - Obmedzenie vlastníckeho práva neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby

Predmetom kritiky navrhovateľov je zákonná fikcia neziskovej organizácie založenej štátom. Tá v prvom rade porušuje požiadavku oddelenosti dotknutých neziskových organizácií od štátu (čl. 29 ods. 4 ústavy), a to na podklade argumentov, ktorými navrhovatelia zdôvodnili tvrdené porušenie čl. 29 ods. 4 ústavy ustanoveniami § 100b ods. 2 a § 100c ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Navrhovatelia nevidia „žiaden verejný záujem a žiadne odôvodnenie nevyhnutnosti takéhoto zásahu do základných práv dotknutých subjektov, ako ani žiaden legitímny cieľ, ktorý by sa mal zásahom dosiahnuť a sú nútení konštatovať, že ustanovenie § 100b ods. 4... predstavuje neprimeraný zásah do vnútorných pomerov neziskových organizácií a do princípu rovnosti v obsahu vlastníckeho práva ich zakladateľov v (ne)prospech jedného z nich.“

Zároveň navrhovatelia podčiarkujú, že z gramatického výkladu napadnutého ustanovenia jasne vyplýva, že za podmienok v ňom uvedených „zakladá status neziskovej organizácie založenej štátom vo vzťahu ku všetkým, aj v minulosti transformovaným neziskovým organizáciám, ktorých jedným zo zakladateľov bol s aspoň polovičným vkladom štát“. Nový právny následok plynúci z § 100b ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti "adresáti práva nemohli v čase vykonania transformácie poznať“, preto napadnuté ustanovenie „vo svojich dôsledkoch prisudzuje skorším právnym úkonom taký následok, ktorý vtedy platné právo s týmto úkonom nespájalo a tým sa dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy ako ustanovením, v ktorom je obsiahnutý zákaz retroaktivity ako jeden zo sťažňových princípov právneho štátu.