Súdny dvor Európskej únie z 8.5.2019 - K prepusteniu zamestnankyne počas materskej dovolenky

Dňa 22. novembra 1999 bola RE zamestnaná v spoločnosti Materials Research Corporation, neskôr Praxair MRC, ako obchodná asistentka na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú a na plný úväzok. Dodatkom k zmluve z 21. júla 2000 bola jej pracovná zmluva zmenená na zmluvu na dobu neurčitú na plný úväzok s účinnosťou od 1. augusta 2000.

RE čerpala od 4. februára do 6. septembra 2003 prvú materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku. Následne od 6. novembra 2007 do 6. júna 2008 čerpala druhú materskú dovolenku, po ktorej nasledovala rodičovská dovolenka na výchovu dieťaťa od 1. augusta 2008, a to vo forme zníženia pracovného úväzku o jednu pätinu. Táto posledná uvedená rodičovská dovolenka mala byť ukončená 29. januára 2011.

Dňa 6. decembra 2010 bola RE prepustená v rámci hromadného prepúšťania z ekonomických dôvodov. Súhlasila s prípravným rekvalifikačným voľnom v dĺžke deväť mesiacov.

RE po tom, čo odmietla skrátenie svojho pracovného času od 1. januára 2011, definitívne odišla 7. septembra 2011 zo spoločnosti Praxair MRC.

RE sa 30. septembra 2011 obrátila na Conseil de prud’hommes de Toulouse (Pracovný súd Toulouse, Francúzsko), pričom spochybnila svoje prepustenie a podala viacero návrhov, a to najmä na zaplatenie sumy 941,15 eura ako doplatku k odstupnému a 1 423,79 eura ako dodatočného príspevku počas prípravného rekvalifikačného voľna. Uvedený súd zamietol tieto dva návrhy RE.

Dňa 14. decembra 2016 podala RE proti uvedenému rozsudku kasačný opravný prostriedok, pričom tvrdila, že Cour d’appel de Toulouse (Odvolací súd Toulouse) porušil doložku 2 bod 6 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke.