Súdny dvor Európskej únie z 28.1.2016 - Poskytovanie služieb dobrovoľníckymi organizáciami v sociálnej a zdravotnej oblasti

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa majú predpisy práva Únie v oblasti verejného obstarávania vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá umožňuje miestnym orgánom poveriť poskytovaním zdravotníckej prepravy priamym zadaním bez akejkoľvek formy zverejnenia dobrovoľnícke združenia, ktoré za poskytovanie týchto služieb dostanú len náhradu skutočne vynaložených nákladov na tento účel.

Svojou druhou otázkou založenou na predpoklade, že smernica 2004/18 sa neuplatňuje na takú zmluvu, o akú ide vo veci samej, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, že členský štát umožňuje verejným orgánom priamo poveriť dobrovoľnícke združenia plnením určitých úloh, pri dodržaní podmienok, ktoré v tejto súvislosti ukladá právo Únie, musí verejný orgán, ktorý má v úmysle uzatvoriť zmluvy s takýmito združeniami, vopred porovnať návrhy rôznych združení s cieľom vyhnúť sa prípadným nadmerným nákladom.

Svojou treťou otázkou založenou na predpoklade, že smernica 2004/18 sa neuplatňuje na takú zmluvu, o akú ide vo veci samej, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, že členský štát, ktorý umožňuje verejným orgánom priamo poveriť dobrovoľnícke združenia plnením určitých úloh, pri dodržaní podmienok, ktoré v tejto súvislosti ukladá právo Únie, oprávňuje tieto združenia vykonávať určité obchodné činnosti, musí tento členský štát v tejto súvislosti stanoviť presné hranice vyjadrené percentom činností alebo zdrojov uvedených združení.