Strøbye a Roselind proti Dánsku – pozbavenie spôsobilosti vs. právo voliť

Sťažovatelia boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v dôsledku čoho nemali právo voliť, okrem iného, v parlamentných voľbách v roku 2015. Novelou volebného zákona v roku 2016 sa umožnilo osobám pozbaveným spôsobilosti na právne úkony voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Sťažovatelia zažalovali ministerstvo sociálnych vecí a vnútra na vrchnom súde, že im bolo neoprávnene odoprené voliť v parlamentných voľbách v roku 2015 v rozpore s dánskou ústavou a Dohovorom. Vrchný súd ich žalobu zamietol, a tak sa odvolali na najvyšší súd, ktorý však potvrdil rozhodnutie vrchného súdu a v podrobnom odôvodnení sa vyrovnal aj s námietkou sťažovateľov, že pol porušený Dohovor v kontexte rozhodnutia ESĽP vo veci Alajos Kiss. Najvyšší súd podobnosť s týmto prípadom odmietol s tým, že dánsky zákon oveľa prísnejšie posudzuje podmienky pre zbavenie spôsobilosti na právne úkony a tak v roku 2017 bolo pozbavených spôsobilosti na právne úkony asi 1850 osôb. Rozhodnutie najvyššieho súdu vzbudilo medzi politikmi veľkú diskusiu a v roku 2019 parlament prijal ďalšiu ešte reštriktívnejšiu novelu, keď oprávnenie voliť získali osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony, ktorým bola odňatá z dôvodu neschopnosti spravovať si svoje záležitosti s hrozbou veľkých finančných strát, čo bol aj prípad sťažovateľov.

Sťažovatelia namietali porušenie čl. 3 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (volebné právo) z dôvodu, že rozsudok najvyššieho súdu porušil ich aktívne volebné právo.