Stratégia prevencie kriminality do roku 2028
Dňa 19.04.2023 vláda SR schválila Stratégiu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028. Cieľom stratégie je v súlade s viacročnou Stratégiou Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti na roky 2021-2025 zlepšovanie kvality života a bezpečnosti jednotlivcov, skupín a komunít vytvorením efektívneho systému prevencie kriminality, založenom na analýzach stavu kriminality, príkladoch dobrej praxe, medzinárodnej a národnej spolupráci na všetkých úrovniach, a na spolupráci s verejnosťou, ktorý bude vplývať na príčiny vzniku kriminality a podmienky, ktoré umožňujú páchanie kriminality, s prihliadnutím na potreby jednotlivých regiónov.
Účelom stratégie je teda na národnej úrovni pokryť oblasť prevencie kriminality ako celok, zabezpečiť nadrezortnú koordináciu a spoluprácu.
Realizáciou úloh vyplývajúcich zo stratégie sa očakáva znižovanie výskytu sociálno-patologických javov, motívov a príležitostí k páchaniu trestných činov. Významnou úlohou vypracovania stratégie je pokračovanie komplexného, koordinovaného a systematického prístupu v oblasti prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti.
Stratégia je otvoreným dokumentom, ktorého napĺňanie cieľov bude prehodnotené v polovici obdobia jeho platnosti a v prípade potreby bude aktualizovaný. Zároveň toto prehodnotenie dáva priestor reagovať na nepredvídateľné udalosti zapracovaním nových úloh.
Stratégia sa skladá zo šiestich častí. Prvá časť upravuje východiská, čiže legislatívny a normatívny rámec a stav a vývoj kriminality. Druhá časť upravuje Systém prevencie kriminality a subjekty systému, ktoré realizujú preventívne aktivity a opatrenia samostatne alebo v partnerstve s inými na odstraňovanie príčin a podmienok, ktoré vyvolávajú alebo umožňujú páchať kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť. Súčasne v rámci svojej pôsobnosti zabezpečujú najmä dostatočné finančné, materiálne a technické prostriedky na výkon preventívnych aktivít. Týmito subjektmi sú:
- orgány štátnej správy na všetkých úrovniach,
- orgány územnej samosprávy,
- verejnoprávne inštitúcie,
- výskumné a expertné organizácie a inštitúcie,
- súdy, prokuratúra,
- výchovno-vzdelávacie inštitúcie,
- subjekty občianskej spoločnosti – mimovládne organizácie, občianske združenia,
- neziskové organizácie a cirkvi.
Treťou časťou stratégie sú Druhy prevencie. Z hľadiska obsahového zamerania sa aktivity delia na sociálnu, situačnú a viktimačnú prevenciu kriminality. Tie sa ďalej delia podľa okruhu lokalít a adresátov preventívnych aktivít na primárnu, sekundárnu a terciárnu prevenciu kriminality. Štvrtou časťou je Globálny cieľ stratégie. Hlavným cieľom je zlepšovanie kvality života a bezpečnosti jednotlivcov, skupín a komunít vytvorením efektívneho systému prevencie kriminality. Priority sú piatou časťou stratégie. Priority stratégie rámcovo vymedzujú práce, ktoré je potrebné zabezpečiť na dosiahnutie globálneho cieľa. Poslednou časťou sú Strategické ciele, ktoré nadväzujú na konkrétne priority.
Prílohami stratégie sú okrem úloh pre rezorty aj odporúčania pre samosprávy a vybrané strategické dokumenty schválené vládou Slovenskej republiky. Úlohy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 vlastného materiálu, boli navrhnuté jednotlivými rezortmi, pričom sa zohľadnili úlohy vyplývajúce z iných strategických dokumentov a doterajších skúseností a výsledkov z hodnotiacich správ o plnení úloh vyplývajúcich z predchádzajúcej stratégie, ktoré boli každoročne prerokúvané vládou Slovenskej republiky.
Mgr. Helena Laposová