Revízia výdavkov na dotácie
Dňa 12.10.2022 vláda SR vzala na vedomie Informáciu on Priebežnej správe revízie výdavkov na dotácie, ktorá hodnotí výdavky vo výške 1,3 mld. eur ročne (1,3 % HDP, 2,6 % verejných výdavkov), ktoré tvoria vybrané subvencie a transfery za 940 mil. eur a vybrané daňové výdavky za 360 mil. eur. Jej úlohou je posúdiť opodstatnenosť a efektívnosť existujúcich dotačných schém ako nástrojov na odstránenie deklarovaných negatívnych dôsledkov zlyhaní trhu.
Hoci revízia neanalyzuje transfery obciam a VÚC (prenesený výkon štátnej správy), jednotlivcom vo forme sociálnych dávok a tiež príspevky z fondov EÚ alebo príspevky do zahraničia (napr. do rozpočtu EÚ), vo viacerých častiach materiálu sa spomínajú aj obce (VÚC) ako prijímatelia finančných prostriedkov (nie pri prenesom výkone štátnej správy).
Dotácie môžu predstavovať vhodný nástroj na dosiahnutie niekoľkých sociálnych cieľov, napr. ak sú pri riešení problémov súvisiacich s chudobou efektívnejšie neziskové organizácie ako štát, potom ich finančná podpora prostredníctvom dotácií môže byť opodstatnená.
Revízia analyzuje najmä:
i. Dotácie v energetike
Dotácie v energetike dosahujú celkovo 574 mil. eur ročne, čo predstavuje takmer polovicu z výdavkov hodnotených revíziou. Vďaka dotáciám môže štát tieto ciele vyvažovať a z dlhodobého hľadiska smerovať k naplneniu environmentálnych cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo - bezuhlíkovej ekonomike. Dotácie smerujú na podporu zelených zdrojov energií, výrobu elektriny z uhlia, uzatvárania baní a kompenzácie vysokých cien elektriny pre vybrané podniky.
ii. Dotácie v športe
Dotácie do oblasti športu by mali cieliť najmä zvýšenie fyzickej aktivity obyvateľstva, ktoré by sa malo prejaviť na jeho lepšom zdravotnom stave. Štát môže motivovať obyvateľov ku športovaniu napríklad výstavbou či údržbou primerane hustej siete verejne dostupných športovísk, či podporou a priorizáciou bezpečnej cyklodopravy, čo sa čiastočne napĺňa aj na Slovensku. Štát podporuje šport, vrátane investícií do športovej infraštruktúry, sumou približne 150 mil. eur ročne, rozpočet na 2023-2025 počíta so sumou približne 110 mil. eur. Viac ako 80 % bežných výdavkov má znaky dotácie, približne polovica smeruje blokovým transferom športovým zväzom uznaných športov.
Niečo viac ako polovicu z celkových verejných zdrojov do rekreácie a športu na Slovensku investuje centrálna vláda zo zdrojov ŠR, v roku 2021 to bolo 56 %. Takmer celý zvyšok výdavkov plynul zo zdrojov obcí. Dáta naznačujú, že v krajinách EÚ je šport vyšším dielom financovaný prostredníctvom samospráv.
Približne polovica bežných výdavkov na šport (55-60 mil. eur ročne) plynie cez príspevky športovým zväzom uznaných športov, menšia suma (cca 15 mil. eur) cez národné športové projekty. Približne milión ročne štát alokuje na podporu školského a univerzitného športu. Koncom roku 2019 bol zriadený Fond na podporu športu (FnPŠ) s ročným príspevkom zo ŠR najmenej 20 mil. eur. Ten zatiaľ najmä kumuluje prostriedky.
Financovanie športu zo štátneho rozpočtu je rozdrobené a nekoordinované (NKÚ, 2021). Okrem MŠVVaŠ SR financujú vlastné športové kluby aj MO SR a MV SR. Časť peňazí do športu by mala plynúť cez Fond na podporu športu, avšak nie je zrejmé, ako sa líši od financovania cez kapitolu MŠVVaŠ SR – aktivity sa prekrývajú najmä s Národnými športovými projektami.
Fond by mal od roku 2020 rozdeľovať najmenej 20 mil. eur ročne, ktoré mu na základe Zákona o FnPŠ poskytuje MŠVVaŠ SR. Počas rokov 2020 a 2021 bola štátom poskytnutá čiastka dokonca navýšená, a to napriek tomu, že fond prostriedky vo veľkej miere iba kumuloval. Rok 2021 ukončil Fond s prebytkom vyše 70 mil. eur a v roku 2022 očakáva opäť na konci roka prebytok vyše 70 mil. eur. Počas pandémie COVID-19 Fond rozdelil približne 15 mil. eur na pandemickú pomoc v oblasti športu.
iii. Dotácie v pôdohospodárstve
Dotácie v pôdohospodárstve, okrem eurofondov, dosahujú v priemere 64 mil. eur ročne (2019-2021) a tvoria menej ako desatinu verejných zdrojov v odvetví. Smerujú poľnohospodárom, ale aj štátnym podnikom, často na základne plošných „kompenzačných schém“.
iv. Dotácie v kultúre
Priemerná výška dotácií na kultúru sa pohybuje okolo 60 mil. eur ročne, z toho 15 mil. eur smeruje cez dotačný systém Ministerstva kultúry SR (MK SR) a 40 mil. eur cez nezávislé dotačné fondy. Daňové výdavky v podobe zníženej dane na knihy a printové média tvoria 3 mil. eur, dotácia pre Maticu slovenskú tvorí 1,6 mil. eur.
Primárnym cieľom revízie je posúdiť dotácie poskytované súkromnému a neziskovému, nie verejnému sektoru. V prípade dotácií na kultúru však nie je celkom možné tieto svety oddeliť. V dotačných schémach pokrytých revíziou spolu častokrát sektory súťažia naraz. Príjemcami dotácií sú okrem súkromníkov a neziskových organizácií aj obce, VÚC a nimi zriadené organizácie či verejné vysoké školy. Napriek tomu, že sa revízia zameriava najmä na dotácie pre súkromný a tretí sektor, efektívnosť schém je vo viacerých prípadoch posúdená komplexne.
Revízia sa v tomto smere zameriava hlavne na Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond, Fond na podpory kultúry národnostných menšín, Obnovme si svoj dom, Kultúrne poukazy, Kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Hlavným cieľom projektu „Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva“ je uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup ku kultúre. Cieľom je odstraňovať fyzické, mentálne a informačné bariéry týchto osôb pri participácií na kultúre. Podporované sú tiež publikačné aktivity zamerané na podporu dostupnosti kultúry ľudí so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených skupín obyvateľstva. Program je určený aj na podporu fyzickej debarierizácie súvisiacej s oblasťou kultúry a umenia. Výdavky na schému tvoria priemerne 0,9 mil. eur ročne. Podporených býva zhruba 186 prijímateľov sumou 5 tis. eur. Minimálna výška spolufinancovania je 5 %, v podprograme fyzická debarierizácia je to 20 %.
v. Dotácie na výskum a vývoj
Dotácie na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu dosahujú priemerne 80 mil. eur ročne. Subvencie tvoria 42,6 mil. eur, daňové výdavky 37,1 mil. eur.
vi. Dotácie v cestovnom ruchu
Dotácie na cestovný ruch zo štátneho rozpočtu dosahujú priemerne 72 mil. eur ročne. Subvencie tvoria 33,1 mil. eur, daňové výdavky 38,9 mil. eur.
Významnou schémou v tomto smere je Podpora regionálneho rozvoja. Schéma slúži na zmierňovanie rozdielov v úrovni rozvoja regiónov Slovenska. Podporujú sa subjekty verejnej správy, podnikatelia, ako aj subjekty tretieho sektora na celom území Slovenska, nie iba v menej rozvinutých regiónoch (podporené subjekty závisia od parametrov konkrétnej výzvy). Efekt na znižovanie regionálnych rozdielov tak nemusí byť dostatočný. Cieľom schémy je odstraňovať alebo zmierňovať rozdiely v úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podporovať investície a podnikateľské aktivity pri zabezpečení trvalo udržateľného rozvoja. Podľa revízie chýbajú jasne definované a merateľné ciele a tiež systematické hodnotenie výsledkov.
Počet príjemcov sa počas rokov značne líši. Priemerná dotácia na príjemcu je 67 tis. eur, avšak líši sa v závislosti od konkrétnej výzvy. Mestá, obce a samosprávne kraje získavajú väčšinu balíka, až 86 %. Bez ad hoc výzvy pre NRO by bol priemerný ročný počet príjemcov 71, mestá, obce a samosprávne kraje by získali 53% financií.
Mgr. Adam Mikuš