Priznávanie príspevku chránenej dielni úradom práce a príslušný súd na rozhodovanie o spore k jeho výške

V predmetnom spore rozhodoval Najvyšší súd SR v kompetenčnom senáte, o nesúhlase Krajského súdu s postúpením veci Okresným súdom, v ktorom rozhodol tak, že nesúhlas Krajského súdu s postúpením veci nie je dôvodný.

Spor medzi žalobcom(zriaďovateľ chránenej dielne) a žalovaným (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) spočíval v tom, že žalobca sa v konaní domáhal po úprave zaplatenia 1 936,66 € s príslušenstvom podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.

Tvrdil, že ním zriadenému pracovisku bol priznaný štatút chráneného pracoviska a  zo zákona mu vznikol nárok na vyplatenie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne.

Pre vznik nároku všetky predpoklady splnil a žalovaný mu neoprávnene ponížil príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska, ktorý si na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny uplatnil.

Okresný súd  žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konanie nepriznal. Súd dospel k záveru, že subjekt označený ako žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v spore, keďže zo žiadneho právneho predpisu tomuto subjektu nevyplýva hmotnoprávna povinnosť vyplatiť, resp. doplatiť príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

V predmetnej právnej veci úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako správny orgán rozhodoval o práve žalobcu na poskytnutie príspevku a práve od rozhodnutia správneho orgánu záviselo, či žalobcovi ako žiadateľovi bude príspevok poskytnutý po splnení zákonom stanovených podmienok, alebo nebude poskytnutý.