Preukázateľnosť vynaloženia daňových výdavkov

Žalobca si uplatnil ako daňové výdavky náklady za „koordinačné“ služby fakturované na základe zmluvy o koordinácii, pričom tvrdil, že išlo o služby smerujúce k posúdeniu majetku a získaniu záujemcov o financovanie či kúpu majetku. Správca dane však pri kontrole zistil viacero okolností, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či tieto služby boli reálne dodané tak, ako boli deklarované na faktúrach.

Faktúry neobsahovali súpis prác ani prílohy, predložené podklady boli len všeobecné a nepreukazovali konkrétne výstupy koordinátora, z e-mailovej komunikácie nebolo zrejmé, aký mala dodávateľská spoločnosť vzťah ku komunikujúcim osobám, a platby navyše nešli priamo od žalobcu, ale cez tretiu spoločnosť. Daňové orgány aj súdy preto uzavreli, že samotná existencia zmluvy, faktúr a platieb nestačí, keďže žalobca nepreukázal skutočný vznik a reálne poskytnutie fakturovaných služieb konkrétnym dodávateľom, a sporné výdavky mu ako daňové výdavky neuznali.